Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Prenajímatelia nájomcov tri mesiace pred ukončením zmluvy informovali o&nbsp;podmienkach nájmu na ďalších 12 mesiacov. Človek sa tak 1. februára dozvedel, koľko bude platiť, a&nbsp;ak súhlasil, mohol zostať v&nbsp;byte, na ktorý si za uplynulý rok zvykol. Ak odmietal prenajímateľovi platiť požadovanú sumu, musel si do 1. mája nájsť nové bývanie, inak skončil na ulici. A&nbsp;ako to už býva, väčšina ľudí si sťahovanie nechávala na poslednú chvíľu. V&nbsp;uliciach New Yorku tak pravidelne 1. mája nastával obrovský chaos.

Táto zvláštna tradícia vznikla ešte v&nbsp;časoch, keď bol New York kolóniou a&nbsp;žilo tu len pár tisíc ľudí. V&nbsp;roku 1820 sa stal z&nbsp;tradície zákon, ktorý stanovoval, že ak nie je v&nbsp;nájomnej zmluve uvedené inak, 1. mája sa stáva neplatnou. A&nbsp;hoci zákon o&nbsp;osem rokov neskôr zrušili, prax sa zachovala.

Koncom 19. storočia už tí, ktorí sa nemuseli sťahovať, 1. mája radšej nevychádzali z&nbsp;domu. Ulice New Yorku pripomínali chaotické mravenisko, kde do seba na chodníkoch vrážali ľudia a&nbsp;ulice boli upchaté konskými povozmi s&nbsp;nábytkom. Každý sa chcel dostať do nového príbytku a&nbsp;skrine, kuchynské náradie, postele, stoly či dokonca klavíry sa presúvali z&nbsp;miesta na miesto.

V&nbsp;novinách New York Times v&nbsp;roku 1855 písali: „Všetci sa ponáhľajú a&nbsp;v&nbsp;zhone rozbíjajú zrkadlá a&nbsp;strážia si debny s&nbsp;cennosťami. Kreslá sa ničia, stoly sú poškriabané, strácajú sa skrutky z&nbsp;postelí a&nbsp;z&nbsp;kvalitného nábytku sa stávajú triesky. Rodinné obrazy končia dotrhané a&nbsp;porcelán rozbitý.“

Prominentný newyorský právnik George Templeton Strong si pre zmenu zapísal: „Nikdy som nevidel mesto v&nbsp;takom chaose. Zdá sa, že každý druhý dom potrebuje vyvrhnúť na ulicu svoje útroby. Chodníky sú zapratané všemožným nábytkom, na cestách stoja dlhé rady vozov. Od kočovníckych čias sa ľudstvo nikam neposunulo, Newyorčania v&nbsp;mnohom pripomínajú nomádov zo šírych stepí, ktorí prevážajú celý svoj majetok.“

Na situácii zarábali najmä vidiečania, ktorí 1. mája na deň opustili svoje farmy a&nbsp;prišli ponúknuť vozy do mesta. Zarábali na daný čas astronomické sumy. New York Times o&nbsp;nich v&nbsp;roku 1865 zaznamenali: „Povozníci sú v&nbsp;tento deň nad všetkými. Zajtra budú zas len obyčajnými povozníkmi, ale dnes je ich slovo zákon a&nbsp;ľudia sa ich boja ako šerifov.“

Ešte aj začiatkom 20. storočia sa takto každoročne 1. mája sťahoval odhadom milión ľudí. Zvláštnu prax ukončil až rozvoj rýchlejšej dopravy a&nbsp;výstavba nových domov mimo Manhattanu, ktorá znížila cenu nájmov. Aj chudobnejší si tak mohli dovoliť ostať v&nbsp;pôvodnom byte, pretože prenajímatelia si už nemohli dovoliť prísť kvôli vysokému nájmu o&nbsp;podnájomníkov. Ostal by im totiž prázdny apartmán.

1. máj: Deň, keď sa v New Yorku každoročne sťahoval milión ľudí

Autor článku

Noel

Výber pre vás

1. máj: Deň, keď sa v New Yorku každoročne sťahoval milión ľudí

Autor článku

Noel

Súvisiace články

VIDEO Najväčšia skalná stena na svete: Zdolať ju trvá mesiac

Akademgorodok: Ruské Silicon Valley zažilo vzostupy i pády

Broomway: Najnebezpečnejší chodník v Anglicku zabíja rýchlo

Olympijský KVÍZ: Preverte svoje vedomosti desiatimi otázkami

Miesta na Zemi, o ktorých neuveríte, že skutočne existujú

Znesú aj -70 stupňov Celzia: Jakutské kone sú spoľahlivejšie než autá

Výber pre vás