Ostrov Foulness na juhovýchode Anglicka je zvláštnym miestom. Armáda tu v 19. storočí zriadila strelnicu pre artilériu a ministerstvo obrany tu dodnes testuje nové zbrane a muníciu. Ostrov leží ďaleko od husto obývaných území a je na to ideálnym miestom. Predsa tu však žije aj zopár civilistov, ktorí sa živia poľnohospodárstvom.

Na Foulness sa dalo stáročia dostať iba dvomi spôsobmi: kompou, alebo pešo, ale len počas odlivu. A práve pešia trasa dostala pomenovanie Broomway. Dodnes je najnebezpečnejšou v celom Anglickou.

Chodník začína na mieste zvanom Wakerin Stairs a smeruje na východ priamo do mora. Po 400 metroch sa stáča na severovýchod a nasledujúcich asi sedem kilometrov kopíruje tvar pobrežia. Následne sa zvrtne k cípu na ostrove Foulness. Za dobrého počasia ide o peknú prechádzku, ale je to len zdanie. Príliv sem totiž prichádza rýchlejšie než bežiaci človek. V priebehu pár minút zrazu voda siaha človeku po pás, o chvíľu po prsia. Dotyčný sa ani nenazdá a musí plávať. A ak nie je skúseným plavcom, utopí sa. Takto už prišli na Broomway o život stovky ľudí.

Prvé písomné zmienky o chodníku majú približne 600 rokov, ale predpokladá sa, že Broomway využívali ľudia ešte pred príchodom Rimanov na Britské ostrovy.

Koncom 16. storočia bol chodník zakreslený na všetkých dostupných mapách. Dostal pomenovanie podľa metiel, ktorými bol vyznačený. Keď človek videl, že z vody začínajú vykúkať jednotlivé steblá, mohol sa pripraviť na cestu. Išlo však o finančne náročný spôsob údržby, ktorú platila miestna fara a vlastník najväčších pozemkov na ostrove Foulness.

Zradný tu však nie je iba rýchly príliv. V daždi či hmle sa tu totiž dá ľahko stratiť smer a človek sa môže rýchlo dostať na mäkšie podložie či dokonca do pohyblivého piesku.

Využívať Broomway už v dnešnej dobe v podstate nie je nutné. Armáda totiž v roku 1922 postavila most, napriek tomu sa nájdu odvážlivci, ktorí sa vydávajú na ostrov po nebezpečnom chodníku.