Venuje sa najmä lifestylovým témam, má prehľad o umelcoch sa sociálnych sieťach, ale orientuje sa aj vo filmoch a seriáloch. Má oko na zaujímavé fotografie, a tak sú jeho doménou na Magazíne najmä galérie.

Liam

Vyzerá to tak, že sa črtá víťaz odvekého súboja pohlaví. Príroda síce vyzbrojila mužov väčšou silou, ale zároveň ich obdarovala aj mimoriadne krehkým chromozómom Y. Práve jeho zraniteľnosť by sa mohla podpísať pod vymretie mužského pokolenia - a&nbsp;to už o&nbsp;päť miliónov rokov. „Neochvejne smerujú k&nbsp;zániku,“ nemilosrdne odkazuje austrálska profesorka Jenny Gravesová. Zhubný proces podľa nej možno už odštartoval.

Chýbajúce gény Väčšina ľudských buniek má dvadsaťtri dvojíc chromozómov vrátane jedného páru pohlavných. U&nbsp;žien ho tvoria dva chromozómy X, u&nbsp;mužov X a&nbsp;Y. Už na&nbsp;prvý pohľad je jasné, že chlapi ťahajú za&nbsp;kratší koniec.

Totiž, zatiaľ čo „x-ko“ patrí medzi najväčšie chromozómy, výlučne mužský Y je vôbec najmenším zo&nbsp;všetkých. Ešte priepastnejší rozdiel odhaľuje počet génov. Chromozóm X ich obsahuje asi osemsto, no Y desaťkrát menej.

Práve z&nbsp;týchto čísel vychádza pri svojich pochmúrnych predpovediach profesorka Gravesová. Oba chromozómy totiž začínali z&nbsp;rovnakej štartovacej čiary, no ten mužský v&nbsp;priebehu stoviek miliónov rokov evolúcie prišiel o&nbsp;podstatnú časť génov. Logický záver sa natíska sám: úpadok bude pokračovať až do&nbsp;smutného konca.

Ohrozený druh Nejde o&nbsp;novú teóriu. V&nbsp;roku 2003 ju genetik Brian Sykes zhrnul v&nbsp;knihe Adamova kliatba: Budúcnosť bez mužov. Prečo je teda ypsilon prekliaty?

Dvojice rovnakých chromozómov sa dokážu navzájom obohacovať, kombinovať, napravovať prípadné škody. Ale Y je tak trochu odľud – so&nbsp;svojím párom komunikuje minimálne, preto je väčšina poškodení či mutácií nezvratná.

„Chromozóm X je síce u&nbsp;mužov osamelý, ale u&nbsp;žien má kamaráta. Takže si môže vymieňať informácie a&nbsp;opraviť sa,“ vysvetľuje profesorka Gravesová. „Ak zásah dostane Y, niet pomoci.“

Nádej Nie všetci vedci sa však s&nbsp;Gravesovou stotožňujú. Americkí vedci v roku 2012 skúmali chromozómy opíc, s&nbsp;ktorými máme spoločných predkov. Z&nbsp;porovnania vyšlo, že za&nbsp;posledných dvadsaťpäť miliónov rokov mužský chromozóm prišiel o&nbsp;jediný gén. Ypsilon neodchádza do&nbsp;histórie, strata génov sa zrejme zastavila.

Samozrejme, je možné, že k&nbsp;úbytku génov prichádza nárazovo, po&nbsp;určitých časových intervaloch. Ale aj v&nbsp;takomto prípade muži ešte nemusia zúfať. Päť alebo šesť miliónov rokov je dosť času, aby si s&nbsp;tým medicína poradila.

Jenny Gravesová však vytrvalo vykresľuje iný scenár. Keď sa chromozóm Y úplne rozpadne, jeho rolu vraj preberie niektorý ďalší. Vznikne tak nový druh ľudí.

Spejú muži k vyhubeniu? Je možné, že v budúcnosti vymrú

Autor článku

Liam

Výber pre vás

Spejú muži k vyhubeniu? Je možné, že v budúcnosti vymrú

Autor článku

Liam

Súvisiace články

FOTO Špeciálne efekty vo filmoch: Ako veľmi vedia zmeniť scény?

Banány v ohrození: Nebezpečná choroba ich môže celkom zlikvidovať

Sex za odmenu existuje aj vo zvieracej ríši, u ktorých živočíchov?

Plávajúce jadrové elektrárne: Dobrý nápad, či recept na tragédiu?

FOTO Posilňovacie stroje pred 160 rokmi: Ako vyzerali?

Roboty namiesto žurnalistov? Budúcnosť je bližšie, než si myslíte

Výber pre vás