Nadávate občas na&nbsp;novinárov? Možno to už čoskoro bude úplne zbytočné. O&nbsp;prácu v&nbsp;redakciách sa čoraz nástojčivejšie hlásia algoritmy, ktoré dokážu vygenerovať celý článok.

Dielo softvéru V&nbsp;polovici marca 2014 zasiahlo Kaliforniu zemetrasenie s&nbsp;intenzitou 4,7 stupňa magnitúdy. Nič svetoborné, poviete si. Máte pravdu. Viacerí ľudia z&nbsp;postihnutých oblastí otrasy zrejme sotva postrehli. A&nbsp;predsa sa udalosť zapísala do&nbsp;dejín. Nie však geológie, ale žurnalistiky. Tri minúty po&nbsp;otrasoch sa v&nbsp;internetovej verzii denníka Los Angeles Times objavila o&nbsp;nich krátka správa. Čo bolo na&nbsp;nej také výnimočné? Je to prvá správa o&nbsp;zemetrasení v&nbsp;dejinách, ktorú nepísal človek z&nbsp;mäsa a&nbsp;kostí, ale robot.

Ako to dokázal? Ak si predstavujete kovovú obludu, ako ostošesť klepká článok na laptope, ste vedľa. Za všetko môže algoritmus, ktorý vytvoril novinár a programátor Ken Schwencke. Softvér získal vstupné informácie od dôveryhodného zdroja – organizácie US Geological Survey, ktorá monitoruje zemetrasenia. No a potom ich vložil do vopred vytvorenej vzorovej správy. Keď Schwencke pocítil záchvevy zeme, odbehol len k svojmu počítaču, kde ho čakala hotová správa. Stačilo ju len publikovať.

Aj na&nbsp;burze Zemetrasenie zďaleka nie je jedinou témou, s&nbsp;ktorou sa roboti-žurnalisti úspešne pasujú. Do&nbsp;služby sa hlásia prakticky všade, kde sa pracuje s&nbsp;číslami. Časopis Forbes už dlhší čas využíva služby spoločnosti Narrative Science, ktorej algoritmus na&nbsp;základe zverejnených&nbsp;firemných výsledkov generuje kratšie on-line burzové komentáre. Stačí ho nakŕmiť štatistickými údajmi a&nbsp;v&nbsp;priebehu niekoľkých sekúnd vám inteligentný softvér prinesie čitateľný článo.&nbsp;Dodatočnou výhodou robota je schopnosť spracovať a&nbsp;porovnať obrovské množstvá dát zo&nbsp;súčasnosti aj z&nbsp;minulosti.

Pomocníci Robonovinári navyše nemusia vytvárať články na&nbsp;okamžité publikovanie. Často sú len svojráznymi pomocníkmi. Los Angeles Times napríklad používa špeciálny&nbsp;softvér, ktorý na&nbsp;základe policajných hlásení generuje čitateľné správy z&nbsp;čiernej kroniky. Redaktor potom rozhodne, ktoré stoja za&nbsp;to, aby im&nbsp;venoval väčšiu pozornosť.

Podobne počas poslednej americkej prezidentskej kampane algoritmy mapovali diskusie a&nbsp;statusy na&nbsp;sociálnych sieťach a&nbsp;zisťovali, aké témy najviac rezonujú.

Stroj verzus človek Kľúčovou otázkou pre&nbsp;nástup robonovinárov však znie: Dokážu sa kvalitou priblížiť ku skutočným reportérom? Odpoveď sa pokúsil nájsť&nbsp;Christer Clerwall z&nbsp;univerzity vo&nbsp;švédskom Karlstade, keď ničnetušiacim študentom žurnalistiky dal na&nbsp;porovnanie dva články – jeden písal softvér, druhý živý profesionál. Išlo o&nbsp;spravodajstvo zo&nbsp;športového zápasu, teda o&nbsp;oblasť žurnalistiky, kde sa algoritmy hlásia o&nbsp;slovo azda najvehementnejšie. Čo štúdia odhalila? Nič povzbudivé pre&nbsp;ľudí. Študenti vôbec nedokázali rozoznať, ktorý článok napísal stroj. A&nbsp;nielen to. Keď hodnotili texty podľa dvanástich rozličných kritérií, ako sú dôveryhodnosť, zaujímavosť, nasýtenosť informáciami a&nbsp;ďalšie, človek výraznejšie bodoval, len ak išlo o&nbsp;ľahkosť čítania textu. Inak sa robot reportérovi hravo vyrovnal, niekedy dokonca z&nbsp;porovnania vyšiel lepšie – napríklad v&nbsp;prípade objektivity.

Koniec žurnalistov? Znamená to, že redaktor ako profesia by sa pomaly mala poberať do&nbsp;histórie? Veď robotický novinár je rýchlejší, lacnejší, nefrfle, nechodí na&nbsp;péenku či na&nbsp;dovolenku a&nbsp;je pripravený robiť dvadsaťštyri hodín denne.

Až také jednoduché to nie je. Softvér dokáže nahradiť človeka len pri textoch, ktoré narábajú so&nbsp;štatistikou a&nbsp;s&nbsp;číslami. Investigatívu zatiaľ nezvládne. Ani nenapíše fejtón či politický komentár.&nbsp;Podľa ďalších odborníkov, algoritmy novinárov odbremenia a&nbsp;tí budú môcť venovať viac času zložitejším témam.

Správy o&nbsp;nehodách Nie je teda pravdepodobné, že algoritmus tak skoro uchmatne Pulitzerovu cenu. Aj keď treba počítať s&nbsp;tým, že softvér sa bude zdokonaľovať a&nbsp;postupne nachádzať širšie uplatnenie. Predstavte si napríklad auto vybavené GPS a&nbsp;prístrojom na&nbsp;informovanie o&nbsp;havárii. Odohrá sa nepríjemná cestná kolízia a&nbsp;zariadenie automaticky odošle základné informácie nielen záchranným službám, ale povedzme aj tlačovej agentúre, ktorá si túto službu zaplatí. Počítač so&nbsp;špeciálnym softvérom potom bleskovo vygeneruje správu a&nbsp;zostane už len publikovať ju. Samozrejme, aby sa takýto scenár naplnil, bude potrebné prekonať nielen technické prekážky, ale aj tie legislatívne – týkajúce sa zásahov do&nbsp;súkromia aj do&nbsp;ochrany osobných údajov. Žiadna z&nbsp;týchto prekážok však vo&nbsp;svojej podstate nie je neprekonateľná.

Nie je klik ako klik Revolučné zmeny môžu nastať aj v&nbsp;online žurnalistike. Dokážete si predstaviť situáciu, keď dvaja ľudia kliknú na&nbsp;ten istý článok a&nbsp;otvorí sa im iný obsah? Nie je to až také sci-fi, ako sa môže zdať. Na&nbsp;internete doslova letia služby šité na&nbsp;mieru. Prehliadače, sociálne siete aj e-shopy sa predbiehajú v&nbsp;tom, kto získa o&nbsp;nás viac informácií. No a&nbsp;teraz si tento fakt dajme dokopy s&nbsp;nástupom automatizovaného spravodajstva. Aby sme ľahšie pochopili, ako by to mohlo fungovať, pomôžeme si dvoma vymyslenými zaregistrovanými používateľmi internetu, povedzme, že sa volajú Jožo a Fero. Zatiaľ čo prvý vyhľadáva správy zo&nbsp;šoubiznisu, navštevuje stránky pre&nbsp;dospelých a&nbsp;sťahuje si akčné filmy, druhý sa na&nbsp;sociálnych sieťach zapája do&nbsp;politických diskusií a&nbsp;zaujíma sa o&nbsp;novinky z&nbsp;medicíny. Obaja zhodou okolností kliknú na&nbsp;najnovšiu správu o&nbsp;Angeline Jolie. Algoritmus Janovi okrem základnej informácie vygeneruje aj zmienku o&nbsp;herečkinom sexuálnom úlete z&nbsp;mladosti, stručný prehľad jej najúspešnejších akčných filmov a&nbsp;k&nbsp;tomu nejakú klebetu o&nbsp;Bradovi Pittovi. Mišo sa zasa dozvie podrobnosti o&nbsp;Jolieovej filme o&nbsp;vojne v&nbsp;Bosne a&nbsp;jej preventívnej operácii prsníka. Dobré, nie?

Roboty namiesto žurnalistov? Budúcnosť je bližšie, než si myslíte

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Roboty namiesto žurnalistov? Budúcnosť je bližšie, než si myslíte

Súvisiace články

Dovolenky hroziace tragédiami: Kam radšej necestovať?

Bizarné úmrtia slávnych: Americký prezident sa urozprával na smrť

20 legendárnych hercov, keď mali 20: Takto vyzerali kedysi

FOTO Navštívte tieto miesta predtým, než navždy zmiznú

Liečebné metódy budúcnosti: Spoznať ich môžete už dnes

Bar, kde sa môžu ukájať: Japonky majú k dispozícii bláznivé služby

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás