Biológovia Lloyd Davis z Otagskej univerzity a Fiona Hunterová z Cambridgeskej univerzity strávili päť rokov v mrazivej divočine neďaleko Antarktídy. Zaujímali ich totiž rituály párenia tučniakov okatých žijúcich na Rossovom ostrove, vzdialenom asi tisíctristo kilometrov od južného pólu. Ich obetavosť priniesla vede množstvo nových poznatkov. A aj jednu kuriozitu, ktorá sa dostala dokonca na stránky bulvárnej tlače.

Zadané pobehlice

Aký objav získal toľko pozornosti? Davis a Hunterová si všimli správanie, ktoré mohli pokojne nazvať prostitúciou. Pozorovali, že samice, aj keď už tvorili pár s jedným samcom, ochotne poskytovali sexuálne služby iným, nezadaným. Ale nie kvôli rozmnožovaniu. Robili tak zo zištných dôvodov. Za svoju povoľnosť dostávali od samcov kamienky, z ktorých tučniaky stavajú svoje hniezda. Biológovia u týchto zvieracích „pobehlíc“ dokonca pozorovali podvody.

Samičky začali samčeka zvádzať pohybmi typickými pre rituály dvorenia. A potom mu z hniezda uchmatli kamienok bez toho, aby vôbec došlo k sexuálnym radovánkam. Davis s Hunterovou medzi tučniakmi okatými veľa prostitútok nenapočítali. Takýmto záletom sa podľa ich pozorovaní venovalo iba pár percent samičiek. Mimochodom, podľa britsko-novozélandskej výskumnej dvojice môže mať pozorovaný sex za kamienky aj ďalší význam. Samičky by si takto mohli získavať potenciálnych budúcich partnerov pre prípad, že by ten súčasný náhle zahynul.

Hygiena, zdravie a...

Mnohé opice sa venujú vzájomnej starostlivosti o srsť – jeden jedinec očisťuje chrbát druhému od nečistôt a rôznych parazitov. Ide o veľmi dôležitú aktivitu. Okrem udržovania hygieny a zdravia totiž utužuje vzájomné vzťahy medzi jedincami a zaisťuje súdržnosť skupiny. Makaky dlhochvosté, najhojnejšie sa vyskytujúce opice juhovýchodnej Ázie, dali tomuto správaniu celkom nový rozmer. Zo strany samcov sa z neho stala platba za sex. Biológovia zistili, že ak starostlivosť o srsť poskytoval samec samici, dialo sa tak spravidla v čase, keď bola samica sexuálne aktívna. A samce sa tým dlhšie venovali samičkám, čím ochotnejšie im opičie dámy vystavovali svoje pozadia, umožňovali im dotýkať sa ich alebo sa s nimi párili. Naopak, keď sa o srsť starali samice samcom, sexuálna aktivita samičiek klesala.

Mäsokopky

Antropológovia z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu sa v roku 2008 rozhodli otestovať hypotézu, podľa ktorej sa u opoľudí a raných praľudí najúspešnejší lovci divej zveri tešili zároveň najvyššiemu počtu sexuálnych partneriek. Keďže žiadnych pravekých ľudí na svoj výskum nezohnali, museli si vystačiť s ich najvernejšími obdobami zo súčasnosti, so šimpanzmi.

Nemeckí vedci si všimli, že samice šimpanzov žijúcich v divočine poskytujú samcom na dlhodobej báze pohlavný styk výmenou za mäso. Pravda, nie úplne priamo a okato. Šimpanzy sa v rámci svojich tlúp niekedy stávajú členmi ešte menších komunít, ktorých členovia lovia a navzájom sa delia o mäso. Lovecké povinnosti spravidla zabezpečujú samce. A čo samice? Členky týchto „exkluzívnych“ skupiniek podľa pozorovaní oveľa častejšie kopulujú so samcami z tejto komunity – teda s lovcami, ktorí im ponúkajú mäso. Naproti tomu zväčša ignorujú „outsiderov“, samce, ktoré do tejto privilegovanej skupiny nepatria a ktoré sa s nimi nedelia o svoje úlovky. Keďže pojem zlatokopka označuje osobu, ktorá sa stáva povoľnou pre vidinu majetku, samice šimpanzov, povoľné pre vidinu mäsa, by sme pokojne mohli nazvať mäsokopkami.

Bežné praktiky

Približne pred desiatimi rokmi naučili výskumníci z nemocnice v Yale-New Heavene v jednom zo svojich experimentov malpy kapucínske čosi nové. Nešlo o nový trik ani o nejaký zložitý úkon. Naučili ich používať striebristé disky ako platidlo. Krátko nato si vedci všimli podozrivé správanie, ktoré vyzeralo, ako keby jedince vymieňali svoje „mince“ za sex. Keďže skúmali čosi celkom odlišné, okamžite urobili opatrenia, ktoré znemožnili, aby sa podobné incidenty v ich laboratóriu opakovali.

Aké poučenie plynie z tohto a predchádzajúcich prípadov? Všade tam, kde existuje niečo, čo sa dá použiť ako platidlo, sa objavuje nejaká podoba prostitúcie. Navyše, podľa zoológov je možné, že jej prítomnosť bude medzi vyššími stavovcami oveľa bežnejšia, ako sa nám v súčasnosti zdá. Výskum tohto typu správania zvierat je totiž stále iba v plienkach.