Noel

Ponorky budú okamžite zničené, rozhodli víťazné mocnosti. Ale čo s&nbsp;loďami, krížnikmi a&nbsp;torpédoborcami? Odpoveď na túto otázku nebolo ľahké nájsť a&nbsp;tak sa nemecké plavidlá dočasne umiestnili na britskú námornú základňu Scapa Flow na Orknejách.

21. novembra 1918 sa pri škótskych brehoch zišlo 70 nemeckých plavidiel. Admirál David Beatty vydal pomerne ponižujúci rozkaz na stiahnutie nemeckých vlajok. Lode ale stále oficiálne patrili Nemecku, mierové rokovania ešte nezačali. Táto potupa však nebola nič v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tou, ktorá ešte len mala prísť.

O&nbsp;pár dní neskôr sa všetky nemecké lode pod mohutným dozorom plavidiel Dohody vydali do prírodného prístavu Scapa Flow. Ich celkový počet napokon dosiahol 74. Na Orknejách kotvili až sedem mesiacov, posádky nesmeli opustiť paluby a&nbsp;jedlo im vozili z&nbsp;Nemecka len dvakrát mesačne. Námorníci sa snažili spestriť si jedálniček rybárčením a&nbsp;lovením čajok, ale inak sa ich pobyt v&nbsp;Scapa Flow až príliš ponášal na väzenie. Tí šťastnejší sa dostali domov, ale z&nbsp;celkového počtu 20-tisíc námorníkov tu muselo do trpkého konca prečkať až päťtisíc, aby sa starali o&nbsp;lode.

Víťazné mocnosti sa medzitým stále nevedeli dohodnúť na konečnom osude nemeckých plavidiel. Francúzi a&nbsp;Taliani si chceli flotilu podeliť, Briti však boli proti. Mali obrovskú námornú dominanciu a&nbsp;nemienili sa jej vzdať. Nemci zasa diskutovali o&nbsp;možnosti, že plavidlá potopia. S&nbsp;touto myšlienkou prišiel admirál Ludwig von Reuter už v&nbsp;januári 1919. V&nbsp;máji sa von Reuter dozvedel, že britské námorníctvo sa chystá všetky nemecké lode zajať. Považoval za povinnosť tomu zabrániť a&nbsp;nemeckej flotile v&nbsp;Scapa Flow poslal rozkaz:

„<em>Mojím zámerom je potopiť lode len v&nbsp;prípade, ak by sa nepriateľ pokúsil získať nad nimi kontrolu bez súhlasu našej vlády. Ak bude vláda pri uzatváraní mierovej zmluvy súhlasiť s&nbsp;odovzdaním lodí, urobíme tak, a&nbsp;hanba tých, ktorí nás dostali do tejto pozície, pretrvá.</em>“

21. júna 1919 bolo more pokojné a&nbsp;obloha jasná. Britská flotila, ktorá strážila Nemcov v&nbsp;Scapa Flow, sa vydala na cvičenie a&nbsp;von Reuter vycítil príležitosť. O&nbsp;desiatej ráno, hodinu po odchode Britov, vydal vlajkový signál na potopenie lodí. O&nbsp;80 minút neskôr ho potvrdil.

Námorníci v&nbsp;podpalubiach otvárali ventily i&nbsp;torpédomety a&nbsp;rozbíjali potrubia, aby sa do lodí dostala voda. Úmyselne tak robili vždy na jednej strane lode, aby sa plavidlo pri potápaní prevrátilo a&nbsp;výrazne skomplikovalo jeho prípadné vytiahnutie na breh a&nbsp;opravu.

Briti si uvedomili, čo sa deje, až o&nbsp;približne hodinu neskôr. Nemecké lode sa nakláňali,&nbsp;zo stožiarov opäť viali ich vlajky a&nbsp;námorníci opúšťali paluby. Keď sa o&nbsp;všetkom dozvedel dozorujúci viceadmirál sir Sydney Fremantle, okamžite sa ponáhľal do Scapa Flow. Stihol však na hladine vidieť už len najväčšie nemecké plavidlá. O&nbsp;piatej popoludní bolo potopených 15 bojových lodí, štyri ľahké krížniky a&nbsp;32 torpédoborcov. Zvyšných 23 plavidiel ostalo na hladine a&nbsp;neskôr ich odtiahli k&nbsp;brehu.

Fremantle navonok zúril. Obvinil von Reutera z&nbsp;neplnenia podmienok prímeria a&nbsp;nechal ho spolu s&nbsp;ďalšími 1800 námorníkmi zatknúť. V&nbsp;súkromí však už taký rázny nebol a&nbsp;dokonca s&nbsp;činom nemeckého admirála súhlasil. Povedal: „Nemohol som odolať a&nbsp;musel som s&nbsp;von Reuterom trochu sympatizovať. Zachoval si česť v&nbsp;mimoriadne nepríjemnej situácii.“

Celý incident neprebehol tak mierumilovne ako von Reuter zamýšľal. Briti zastrelili deväť Nemcov a&nbsp;16 ďalších zranili.

Snahy o&nbsp;záchranu lodí začali takmer okamžite a&nbsp;trvali takmer dve desaťročia. Podarilo sa vyzdvihnúť a&nbsp;opraviť viac než polovicu lodí, a&nbsp;to ešte pred druhou svetovou vojnou. Tá práce ukončila. V&nbsp;70. rokoch sa však obnovili, ale lode už sa používali len ako zdroj ocele pre výrobu zariadení citlivých na radiáciu.

Prečo? Oceľ, ktorá bola vyrábaná po druhej svetovej vojne, totiž obsahuje rádionuklidy. Tie sa do atmosféry dostali počas studenej vojny, keď sa testovali jadrové zbrane. Takáto oceľ sa nedá použiť pri výrobe zariadení, u&nbsp;ktorých sa vyžaduje vysoká citlivosť na radiáciu. Aj preto bola oceľ spred jadrového veku taká cenná. Dnes už je však množstvo rádionuklidov v&nbsp;atmosfére opäť v&nbsp;norme, a&nbsp;to vďaka zmluve o&nbsp;zákaze jadrových testov z&nbsp;roku 1963.

Dnes už je v&nbsp;Scapa Flow len zopár vrakov. V&nbsp;roku 2001 ich Briti vyhlásili za chránené pamiatky.

Potápanie lodí v Scapa Flow: Ako si Nemci sami zničili flotilu

Výber pre vás

Potápanie lodí v Scapa Flow: Ako si Nemci sami zničili flotilu

Súvisiace články

Zaujímavá štatistika: Na svete je viac mužov, ale... Ktoré krajiny sú výnimkou?

Čínsky admirál a jeho mamutie lode: Dodnes sa pochybuje, či vôbec mohli plávať

V symbióze s krokodílmi: Dochádza v africkej dedine k napadnutiu ľudí predátormi?

VIDEO Brutálne divadlo: Po love na delfíny more na hodiny sčervená

FOTO Čo robiť, keď v domácnosti nie je miesto? Poradíme vám

Vedci objavili univerzálne zákony: Platia v každom ľudskom spoločenstve

Výber pre vás