Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

V&nbsp;60. rokoch 20. storočia zrovnali dedinu Wilmarsdonk so zemou. Ľudia museli uvoľniť miesto obchodu. Presnejšie povedané, spolu s&nbsp;ďalšími tromi dedinami ich vytlačil stále sa rozširujúci prístav.

Wilmarsdonk bola pritom starodávnou dedinou, prvé zmienky o&nbsp;nej pochádzajú ešte z&nbsp;roku 1155. V&nbsp;tomto období patrila mníchom z&nbsp;neďaleko Kláštora svätého Michala a&nbsp;miestni odvádzali duchovným veľkú časť svojich príjmov. Dedina bola takzvaným „poldrom“, teda miestom pod úrovňou hladiny mora, ktoré sa až vďaka výstavbe hrádzí a&nbsp;ďalšej ľudskej činnosti podarilo urobiť vhodným pre osídlenie. Podobne ako Antverpy, aj Wilmarsdonk sa nachádza vo Flámsku, ktorého veľká časť sa nachádza pod úrovňou hladiny mora. Vzhľadom na to, že ide o&nbsp;mimoriadne úrodný región, je však aj husto osídlený a&nbsp;ľudia sa už v&nbsp;stredoveku snažili vytvoriť čo najviac poldrov, na ktorých by mohli žiť.

Antverpy mali svoj prístav už v&nbsp;12. storočí, ale jeho moderné dejiny siahajú do čias Napoleona Bonaparta, ktorý tu nechal v&nbsp;roku 1811 vybudovať prvé stavidlá. Nasledovali druhé a&nbsp;tretie stavidlá, ktoré efektívne blokovali prílivové vlny, vďaka čomu sa lode v&nbsp;prístave takmer nekývali. To umožnilo oveľa rýchlejšie vykladanie a&nbsp;nakladanie tovaru.

V&nbsp;roku 1843 železnica spojila prístavy v&nbsp;Antverpách a&nbsp;Kolíne, čím vzniklo prvé cezhraničné spojenie Belgicka a&nbsp;Nemecka. V&nbsp;roku 1870 vybudovali v&nbsp;Antverpách osem nových dokov a&nbsp;export tovaru stúpol šesťnásobne. Začal sa rýchly a&nbsp;mohutný export prístavu, ktorého obrovská výhoda spočívala najmä v&nbsp;tom, že sa nachádzal 80 kilometrov vo vnútrozemí a&nbsp;napriek tomu bol prístupný zaoceánskym lodiam.

V&nbsp;roku 1929 už antverpský prístav zaberal plochu s&nbsp;veľkosťou 300 hektárov, mal 36 kilometrov prístavísk a&nbsp;ročne cezeň prešlo 26 miliónov ton tovaru. V&nbsp;roku 1956 spustila belgická vláda ďalšiu expanziu a&nbsp;modernizáciu prístavu. Kolos začal pohlcovať dediny na brehoch rieky Šeldy. Prvou na rane bola Lillo, nasledovali Oorderen a&nbsp;Oosterweel. Oosterweelský kostol stále stojí, ale zvyšok domov zmizol. Wilmarsdonk bola poslednou dedinou, ktorej zdemolovanie nariadila vláda. Kostolná veža však ostala stáť na pamiatku.

Kostolná veža uprostred kontajnerov: Keď ľudia museli ustúpiť obchodu

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Kostolná veža uprostred kontajnerov: Keď ľudia museli ustúpiť obchodu

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Najúspornejšie auto: S dvomi litrami benzínu okolo sveta

Baníci v službách NASA: Príbeh, ktorý sa naozaj stal

VIDEO CopenHill: Dominanta Kodane s lyžiarskym svahom je v skutočnosti spaľovňou odpadu

Skryté vlastnosti vecí, ktoré každodenne používate: Prečo má vrchnák pera dieru?

FOTO Skutočná podoba rímskych cisárov: Ako naozaj vyzerali?

Fasáda, ktorá nahrádza stovky stromov, pohlcuje znečistenie z ovzdušia

Výber pre vás