Začiatkom 60. rokov dokončili inžinieri z NASA raketu Saturn V, ktorá mala dostať prvých astronautov na Mesiac. Malo to však háčik: najprv ju potrebovali dostať z montážnej haly na odpaľovaciu rampu. Najprv sa uvažovalo na využitím železnice, diskutovalo sa však dokonca aj o vykopaní vodného kanála, po ktorom by sa dala raketa prepraviť. Ani jedna z možností však nebola po technologickej stránke uskutočniteľná, a tak NASA vyslala tím vedcov na ropnú plošinu v Mexickom zálive. Odborníci tu mali študovať fungovanie zdvíhacích mechanizmov.

Medzitým sa zvažovali ďalšie formy dopravy, ale v januári 1962 zavolal jednému z vedúcich pracovníkov projektu chlapík menom Barry Schlenk. Ten bol obchodným zástupcom baníckej firmy Bucyrus-Erie a dopočul sa o problémoch, ktorým NASA čelí. Ponúkol teda pomoc a poslal zamestnancovi NASA fotografie pásového bagra, ktorý používali na uhoľných poliach v Kentucky. Ako sa ukázalo, Schlenk mal pravdu. Vozidlo vyhovovalo všetkým požiadavkám NASA, obzvlášť tej, že náklad musí byť počas prepravy aj na nerovnom teréne v rovnováhe.

Už o mesiac neskôr putovala skupina odborníkov do Kentucky, aby si pozrela vozidlo v akcii. Inžinieri zvyknutí na jemné a presné zariadenia s úžasom hľadeli na obrovský stroj, ktorý zdvihol stovky ton zeminy a bez problémov ich odviezol preč. Platforma bola na podvozku vozidla umiestnená na hydraulických valcoch, vďaka čomu bola stabilná.

NASA chcela s firmou Bucyrus-Erie zakrátko podpísať kontrakt na výrobu vozidla schopného prepraviť raketu Saturn V, ale do hry vstúpila konkurenčná spoločnosť Marion Power Shovel. Tá požadovala usporiadanie verejnej súťaže, ktorý by vyhrala firma ponúkajúca najnižšiu cenu. Bucyrus-Erie teda uviedla, že vozidlo vyrobí za 11 miliónov dolárov, Marion Power Shovel dala ponuku na osem miliónov a súťaž vyhrala.

Keď ale došlo na lámanie chleba, víťazná firma musela ako projektového riaditeľa zamestnať inžiniera z radov Bucyrus-Erie. Cena zákazky sa navyše do dokončenia vyšplhala na viac než 11miliónov dolárov.

Marion Power Shovel dodala dve vozidlá, ktoré nesú názov Crawler-Transporter. Majú identické rozmery 40x35 metrov a vážia 2700 ton. Každé vozidlo má osem pásov a jeden má hmotnosť 900 kilogramov. Náklad udržiavajú v rovnováhe pomocou laserov a aj keď na niektorých miestach prekonávajú aj päťstupňové prevýšenie, uhol nákladu sa mení maximálne o desatinu stupňa. Keď má na sebe Crawler-Transporter naložený raketoplán, pohybuje sa rýchlosťou maximálne 1,6 kilometra za hodinu. Bez nákladu je to dvakrát viac.

Vozidlá s prezývkami Hans a Franz sú v prevádzke od roku 1965.