Noel

V roku 1936 však ruský inžinier Vladimir Lukjanov vynašiel počítač, ktorý namiesto prevodov a pák využíval na počítanie vodu.

Lukjanov bol jedným z&nbsp;inžinierov, ktorí v&nbsp;20. rokoch pracovali na výstavbe železničných tratí. Potrebovali zabezpečiť pevnosť betónových konštrukcií, a&nbsp;preto liali betón len počas leta, aby sa vyhli nízkym teplotám a&nbsp;betón mohol dobre vytuhnúť. Lenže keď začalo mrznúť, v&nbsp;betóne sa objavovali trhliny.

Lukjanov navrhol, že trhlinám by bolo možné predísť dôkladnou analýzou zmien teplôt, zloženia betónu, technológie liatia a&nbsp;ďalších vonkajších okolností. Uvoľnili ho teda z&nbsp;práce na výstavbe železnice a&nbsp;Lukjanov začal študovať všetko, čo súviselo s&nbsp;betónovými stavbami. Rýchlo však zistil, že na zložité výpočty nemá čas. Potreboval rýchle a&nbsp;presné riešenia komplexných diferenciálnych rovníc, ktoré popisovali priebeh zmien teplôt, a&nbsp;tak vynašiel vodný počítač.

Pri hľadaní nového prístupu k&nbsp;riešeniu diferenciálnych rovníc zistil, že tečenie vody sa v&nbsp;mnohých oblastiach riadi rovnakými zákonmi ako distribuovanie tepla. Došiel k&nbsp;záveru, že ak postaví počítač, ktorého hlavným komponentom bude voda, dokáže vizualizovať neviditeľný teplotný proces. V&nbsp;roku 1936 sa mu zariadenie skutočne podarilo vyrobiť a&nbsp;v&nbsp;tej dobe išlo o&nbsp;jediný počítač, ktorý vedel riešiť parciálne diferenciálne rovnice.

Lukjanovov „vodný integrátor“, ako ho nazval, má veľkosť skrine a&nbsp;pozostáva z&nbsp;viacerých prepojených púmp a&nbsp;trubiek. Hladina vody v&nbsp;komorách reprezentuje čísla a&nbsp;rýchlosť toku medzi nimi zasa reprezentuje matematické operácie. Výsledok sa zapisuje do grafu.

Prvé modely vodných počítačov sa používali výhradne v&nbsp;stavebníctve. Novšie však dokázali riešiť ešte komplikovanejšie problémy a&nbsp;používal sa naprieč celý Sovietskym zväzom v&nbsp;laboratóriách i&nbsp;na univerzitách. Pomáhal stavbárom bojovať s&nbsp;piesčitým podložím v&nbsp;Strednej Ázii, vedci vďaka nemu skúmali vývoj teplôt v&nbsp;Antarktíde a&nbsp;nezaobišli sa bez neho ani raketoví inžinieri.

Zaujímavé tiež je, že Lukjanovov vodný integrátor sa používal pomerne dlho aj potom, ako sa na scéne objavili elektronické počítače. Až v&nbsp;80-tych rokoch ho začali nahrádzať modernými malými digitálnymi počítačmi, ktoré dokázali zatieniť výpočtové schopnosti vodného integrátora. Dnes už existujú iba dve takéto zariadenia a&nbsp;obe sa nachádzajú v&nbsp;Polytechnickom múzeu v&nbsp;Moskve.

Keď voda riešila diferenciálne rovnice: Ruský inžinier vynašiel geniálny prístroj

Výber pre vás

Keď voda riešila diferenciálne rovnice: Ruský inžinier vynašiel geniálny prístroj

Súvisiace články

Povrch Mesiaca nájdete aj na Zemi, cvičili tu astronauti

Skutoční šialení vedci: Experimentovali na deťoch, ženy chceli páriť so šimpanzmi

Posledná obeť osýpok zomrela opustená, nik sa k nej nesmel priblížiť

Prvýkrát zmapovali mesiac Saturnu, povrchom sa podobá na Zem

Štyri fakty, ktoré neviete o najdlhšom lete na svete

Tajomstvá, ktoré vám o lietaní nikto nepovedal

Výber pre vás