Noel

Prvé nariadenie na zavedenie karantény v dejinách vydala Republika Dubrovník (existovala v&nbsp;rokoch 1358 až 1808). Jej centrum bolo rušným prístavom, kde sa schádzali ľudia z&nbsp;celého Stredozemia a&nbsp;Balkánu a&nbsp;šírenie chorôb tu bolo prakticky nevyhnutnosťou. Keď v&nbsp;druhej polovici 14. storočia vypukla morová epidémia, tamojší vedúci predstavitelia vydali nariadenie, podľa ktorého museli všetci obchodníci, námorníci a&nbsp;dokonca aj všetok tovar prichádzajúci z&nbsp;morom postihnutých oblasti stráviť mesiac v&nbsp;karanténe. Až keď sa potvrdilo, že osoba je zdravá, mohla vstúpiť do mesta.

Za karanténne oblasti boli vyhlásené tri ostrovčeky Mrkan, Bobara a&nbsp;Supetar, ktoré ležia neďaleko Dubrovníka. Spočiatku tu museli ľudia žiť bez strechy nad hlavou a&nbsp;podmienky tu boli takmer rovnako smrtiace ako epidémia. Postupom času si to uvedomili aj vedúci predstavitelia republiky a&nbsp;nechali postaviť pár drevených budov, kam sa dalo skryť aspoň pred vetrom, dažďom a&nbsp;chladom. V&nbsp;15. storočí už boli karanténne komplexy pomerne prepracované, mali vlastných strážcov, hrobára, kňaza, barbiera a&nbsp;lekárov. Obklopovali ich vysoké steny, ktoré mali ľudí udržať vnútri.

Prepracovanejšie karanténne opatrenia vydala Republika Dubrovník v&nbsp;roku 1397. Vznikli tri miesta pre osoby, ktoré mali na starosť zdravotnú starostlivosť a&nbsp;dodržiavanie karanténnych opatrení. Ľudia, ktorí mali nariadený pobyt v&nbsp;karanténe a&nbsp;nedodržiavali ho, putovali do väzenia. Existoval tiež absolútny zákaz dovozu tovaru z&nbsp;miest postihnutých epidémiami, čo malo vážny dopad na obchodovanie, hlavný zdroj príjmov republiky. Na ľudské životy sa však na tomto mieste kládol väčší dôraz než na zisk, čo bolo pomerne ojedinelé nielen v&nbsp;stredoveku, ale v&nbsp;celých dejinách.

Pôvodne trvalo karanténne obdobie 30 dní (v taliančine „trentine“), neskôr sa predĺžilo na 40 dní (quarantena). Predĺženie bolo zrejme dané tým, že 30 dní sa ukázalo ako nedostatočných na zabránenie šíreniu ochorenia. Mohlo však ísť aj výsledok náboženskej symboliky. Keď podľa Starého zákona Boh zaplavil Zem, pršalo 40 dní a&nbsp;40 nocí. Ježiš po krste strávil 40 dní v&nbsp;púšti bez jedla. Niet divu, že pre vtedajšiu spoločnosť išlo o&nbsp;mimoriadne symbolické číslo. 40 dní každopádne stačilo. Dnes sa odhaduje, že moru trvalo 37 dní od infikovania človeka po jeho zabitie.

Opatrenia však občas nepomohli. V&nbsp;roku 1526 zasiahla Dubrovník najhoršia vlna moru a&nbsp;mesto bolo šesť mesiacov úplne paralyzované. Vedúci predstavitelia republiky sa museli presťahovať do mesta Gruz, pretože v&nbsp;Dubrovníku sa jednoducho nedalo žiť. O&nbsp;šesť rokov neskôr začala na ostrove Lorkum asi 600 metrov od Dubrovníka výstavba obrovského lazaretu, v&nbsp;roku 1590 postavili ďalší na ostrove Ploče asi dva kilometre od mesta. Ten mal až desať viacposchodových budov a&nbsp;dokonca aj vlastný kanalizačný systém. Tovary sa čistili dymom, lenže nikto nevenoval pozornosť potkanom a&nbsp;blchám, prenášačom moru. Napriek tomu ale výskyt rôznych ochorení vďaka výstavbe lazaretov v&nbsp;Dubrovníku dramaticky poklesol. Lazaret na Ploče existuje dodnes a&nbsp;môžete ho navštíviť.

Karanténa vznikla v Dubrovníku, dramaticky znížila výskyt morových epidémii

Výber pre vás

Karanténa vznikla v Dubrovníku, dramaticky znížila výskyt morových epidémii

Súvisiace články

Nepríjemnú diagnózu malo zatiaľ len 5 ľudí: Žene rastú chlpy z ďasien

Vyšší o 15 centimetrov: Klinika ponúka bizarný zákrok

6 konšpiračných teórií o vzniku smrtiacich epidémií

Pozor na cesnak: Treba poznať aj jeho značné nevýhody

Pravda o čokoláde: Zdravá, chutná a prospešná, alebo jedovatá?

Chýba vám trpezlivosť? Najlepšie tipy, ako si ju “vyrobiť”

Výber pre vás