Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

V&nbsp;roku 1926 dvetisíc ton vážiaci škuner Buckau prekonal Atlantický oceán. Bola to pozoruhodná plavba, pretože hoci bol Buckau z&nbsp;technického hľadiska plachetnicou, nemal žiadne plachty. Aspoň nie také, na aké ľudia boli zvyknutí. Predsa len ho však poháňal vietor.

Namiesto stožiarov a&nbsp;rahien s&nbsp;napnutými bielymi plachtami mal Buckau na palube dva obrovské valce, ktoré sa týčili dohora. Vďaka nim sa dokázal pohybovať, pretože využíval takzvaný Magnusov jav. Valce sa vplyvom vetra otáčali a&nbsp;rotácia poháňala plavidlo vpred.

Bol to nemecký letecký konštruktér Anton Flettner, kto si ako prvý uvedomil, že Magnusov jav by sa dal využiť v&nbsp;doprave. Už v&nbsp;roku 1922 si nechal v&nbsp;Nemecku zaregistrovať patent na loď poháňanú rotujúcimi valcami a&nbsp;o&nbsp;dva roky neskôr sa stal majiteľom škunera Buckau. Na ňom chcel demonštrovať schopnosti nového druhu pohonu, čo sa mu napokon aj podarilo.

Buckau mal dva rotujúce valce, ktoré využívali Magnusov jav. To znamená, že plyn na protiľahlých stranách valca má rozdielny tlak, na jednej strane valca tak vzniká podtlak a&nbsp;loď vďaka tomu smeruje vpred. Flettner zistil, že valec vytvára pohonnú silu desaťkrát väčšiu než obyčajná plachta s&nbsp;rovnakou plochou. Navyše boli valce oveľa ľahšie než sťažne a&nbsp;rahná a&nbsp;aj manipulácia s&nbsp;nimi bola jednoduchšia.

Škuner si viedol na výbornú a&nbsp;plavil sa takmer dvakrát vyššou rýchlosťou než v&nbsp;časoch, keď mal obyčajné plachty. Vo februári 1925 už fungoval ako bežná nákladná loď a&nbsp;prevážal drevo medzi prístavmi v&nbsp;Severnom mori. Ako sa ukázalo, výnimočne dobre zvládal búrky a&nbsp;prudké vetry, a&nbsp;to práve preto, že mu chýbali plachty. V&nbsp;roku 1926 Buckau premenovali na Baden Baden a&nbsp;práve vtedy zvládla loď plavbu cez Atlantik za menej než šesť týždňov. Neskôr plavidlo opäť prerobili a&nbsp;dostalo naftový motor. Napokon sa potopilo v&nbsp;Karibskom mori v&nbsp;roku 1931.

Flettnerov vynález upadol na viac pol storočia do zabudnutia. Až rastúce ceny fosílnych palív a&nbsp;obavy o&nbsp;životné prostredie viedli inžinierov k&nbsp;tomu, že hľadali nové spôsoby pohonu lodí. Väčšina plavidiel totiž využívala ťažký vykurovací olej, ktorý po spracovaní ropy ostáva ako zvyškový, takpovediac odpadový produkt. Je lacný, ale pri spaľovaní sa z&nbsp;neho uvoľňuje obrovské množstvo škodlivín. Vedci zistili, že 15 najväčších nákladných lodí vypustí ročne do vzduchu viac oxidu sírového než všetky autá sveta. Je teda pochopiteľné, že odborníci sa snažia nájsť nový spôsob pohonu pre tieto plavidlá.

Aj preto sa Flettnerove rotory dajú vidieť na viacerých lodiach, ktoré dnes brázdia moria. Zväčša slúžia ako doplnkový pohon a&nbsp;starajú sa o&nbsp;značnú úsporu paliva. Napríklad v&nbsp;prípade plavidla Maersk Pelican s&nbsp;výtlakom 60-tisíc ušetrili dva takéto valce vyše osem percent paliva. A&nbsp;tak je možné, že sa Flettnerove rotory budú v&nbsp;budúcnosti využívať hojnejšie.

Flettnerov rotor: Zvláštny vynález, ktorý nahrádza plachty

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Flettnerov rotor: Zvláštny vynález, ktorý nahrádza plachty

Autor článku

Noel

Súvisiace články

5 najdivnejších planét v galaxii, ktoré ste dodnes nepoznali

Tajné vládne experimenty, o ktorých ste zrejme nepočuli

Najväčší pamätník prvej svetovej vojny: Viete, kde leží?

FOTO Vnútri ponorky z prvej svetovej vojny: Pocit klaustrofóbie zaručený

FOTO Impozantné pamiatky z čias Vikingov zdobia Švédsko dodnes

VIDEO V Kazachstane majú ľadovú sopku, viete, ako vzniká?

Výber pre vás