Z Austrálie odišlo na front vyše 300-tisíc mužov. Prví sa vylodili v Gallipoli 25. apríla 1915, po ich poslednej akcii v októbri 1918 sa vzdala osmanská armáda. 60-tisíc sa ich nikdy nevrátilo domov, ďalšie desiatky tisíc boli ranených či navždy poznamenaných bojovými plynmi.

Po návrate do Austrálie mnohí vojaci nemali prácu a ostali prakticky bez príjmu. Išlo o veľký spoločenský problém a vtedajší premiér William Calder navrhol riešiť ho výstavbou cesty. Tá mala spájať rôzne odľahlé mestá a mestečká na juhozápade krajiny a stavať ju mali práve veteráni.

Koncom roka 1918 prebehla rýchla projektová príprava a určilo sa, že cesta Great Ocean Road bude začínať v meste Barwon Heads, povinie sa popri pobreží a skončí vo Warrnamboole. Vznikol fond Great Ocean Road Trust, ktorému sa na výstavbu podarilo vyzbierať 81-tisíc libier (dnes by išlo o asi 4,5 milióna eur). Darcovia mali dostať svoje peniaze späť prostredníctvom mýta a keď by bol dlh splatený, cesta sa mala stať verejným majetkom.

Výstavba začala 19. septembra 1919 za účasti troch tisícok veteránov z prvej svetovej vojny. Prebiehala prakticky len ručne pomocou krompáčov, lopát, fúrikov a výbušnín. Cez rovinaté oblasti sa postupovalo tempom troch kilometrov za mesiac, ku koncu bol ale terén hornatejší a výstavba nebezpečnejšia a komplikovanejšia.

Vojaci sa k stavbe cesty postavili ako k vojenskej misii. Mali vlastnú prieskumnú jednotku, bývali v stanoch, spoločne si varili aj sa stravovali. V tábore mali k dispozícii aj niekoľko klavírov a rôznych hier a časopisov na krátenie času.

Prvý úsek cesty otvorili v decembri 1922, ale trvalo ešte ďalších desať rokov, kým ju dokončili úplne. 243 kilometrov dlhá cestná komunikácia napokon spájala mestá Torquay a Allansford. Prezident fondu Great Ocean Road Trust bohužiaľ zomrel len pár mesiacov pred dokončením cesty, ale jeho auto aj tak zaradili medzi tie, ktoré v slávnostnej karaváne prešli po Great Ocean Road ako prvé.

Jazda po ceste bola tak trochu dobrodružstvom. Hoci Great Ocean Road bola obojsmerná, mala iba jeden pruh. Premávka bola pritom pomerne hustá, už v októbri 1936 sa podarilo darcom vyplatiť z mýta všetky dlhy a Great Ocean Road sa stala štátnym majetkom. Vláda mýto zrušila. Postupom času sa okolie cesty zahusťovalo a viaceré jej úseky sa rozšírili na dva pruhy. Dodnes je však šoférovanie na nej výzvou. Najmä kvôli prekrásnym výhľadom, ktoré ponúka na každom kilometri. Great Ocean Road sa považuje nielen za jednu z najkrajších ciest sveta, ale aj za najväčší pamätník prvej svetovej vojny.