Noel

V&nbsp;16. storočí vládol Münsteru biskup Franz von Waldeck, pomerne umiernený katolík, ktorý na území mesta toleroval všetky kresťanské viery. Aj preto Münster priťahoval najrôznejších veriacich, ktorým umožňoval vyznávať vieru bez strachu z&nbsp;prenasledovania. Z&nbsp;tohto dôvodu sem prišiel aj nizozemský anabaptista Johan Beukelszoon z&nbsp;mesta Leiden, ktorý sa do dejín neskôr zapísal ako Jan z&nbsp;Leidenu.

Anabaptistov zvykli považovať za odnož protestantov a&nbsp;členovia tejto cirkvi napríklad verili, že vyznať vieru v&nbsp;Ježiša Krista môže len dospelý človek, a&nbsp;tak nekrstili deti, ale iba dospelých. Verili tiež, že všetci ľudia sú si rovní a&nbsp;že majetok by sa mal deliť rovným dielom medzi všetkých.

Jan z&nbsp;Leidenu bol skúsený manipulátor a&nbsp;zhromažďoval stále viac anabaptistov. Netrvalo dlho, kým našiel skúsených kazateľov ochotných rozširovať povedomie o&nbsp;tejto viere a&nbsp;onedlho už svorne v&nbsp;uliciach popierali katolícke doktríny. Po celom severnom Nemecku tiež distribuovali pamflety, ktoré do Münsteru zvolávali chudobných, aby si vzali svoj podiel z&nbsp;majetku boháčov a&nbsp;stali sa Božími vyvolenými. Netrvalo dlho a&nbsp;Jan z&nbsp;Leidenu okolo seba zhromaždil tisíce fanatikov a&nbsp;zaslepencov, ktorí zmenili tolerantné mesto v&nbsp;čosi celkom iné.

Jan z&nbsp;Leidenu vyštval z&nbsp;funkcií biskupa von Waldecka i&nbsp;členov mestskej rady a&nbsp;nahradil ich svojimi ľuďmi. „Neveriacich“ vyhnali z&nbsp;domovov a&nbsp;zabavili im majetky. Do Münsteru sa z&nbsp;vidieka valili ďalšie húfy skutočných anabaptistov i&nbsp;tých, ktorí si chceli urvať kus majetku pre seba. Každý dospelý sa musel dať povinne znovu pokrstiť. Zakázali sa peniaze i&nbsp;vlastnenie nehnuteľností, pálili sa knihy.

Jan z&nbsp;Leidenu sa vyhlásil za vodcu a&nbsp;začal nosiť kráľovský kostým, zatiaľ čo od svojich nasledovníkov chcel, aby chodili nahí a&nbsp;chystali sa na druhý príchod Krista. Zaviedla sa povinná polygamia a&nbsp;Jan z&nbsp;Leidenu mal 16 manželiek. Aj za malé prehrešky sa trestalo smrťou, zatiaľ čo obyvatelia mesta začali kvôli nedostatku zásob hladovať.

Situácia trvala asi rok, potom biskup von Waldeck úspešne intervenoval a&nbsp;vytrhol mesto z&nbsp;rúk anabaptistov. V&nbsp;januári 1536 sa Jan z&nbsp;Leidenu, nový starosta Bernhard Knipperdolling a&nbsp;ďalší prominentný anabaptista Bernhard Krechting skončili na popravisku. Na trhovisku ich najprv mučili žeravými kliešťami, potom im vyrezali jazyky a&nbsp;ich životy ukončili rozhorúčené dýky, ktorými im kat prebodol srdcia. Telá umiestnili do klietok a&nbsp;tie zavesili z&nbsp;veže kostola svätého Lamberta, kde viseli 50 rokov. Potom sa ostatky odstránili, ale klietky tu vidno dodnes.

Z kostolnej veže visia tri klietky: Viete, prečo ich sem umiestnili?

Výber pre vás

Z kostolnej veže visia tri klietky: Viete, prečo ich sem umiestnili?

Súvisiace články

Ako zostať produktívny aj pri práci z domu? Skúste nasledujúce rady

FOTO Z výstavby Panamského prieplavu: Vráťte sa do minulosti

FOTO Morušové prístavy: Pamiatky na vylodenie v Normandii vidno aj dnes

Číňania zjedia všetko: Nechutnosti, ktoré nájdete na pouličných trhoch

VIDEO Ruská kamenná rieka je divom prírody, ktorý berie dych

Pozor na cesnak: Treba poznať aj jeho značné nevýhody

Výber pre vás