MENU
Menu
a

Techmag FOTO Morušové prístavy: Pamiatky na vylodenie v Normandii vidno aj dnes

V čase odlivu sa na pláži pri francúzskej dedine Arromanches-les-Bains dajú vidieť naozaj zaujímavé útvary. Nestvorila ich príroda, ale ľudia. Hrali totiž významnú úlohu počas vylodenia v Normandii a volali ich „morušové prístavy“.

Vylodenie v Normandii bolo najväčšou operáciou svojho druhu v dejinách. Cez Lamanšský prieliv sa v krátkom čase presunul vyše milión mužov a desiatky tisíc ton vojenského vybavenia vrátane zbraní, munície, vozidiel, tankov, jedla, ošatenia a ďalších zásob. Otázkou pre stratégov bolo, ako to všetko bezpečne vyložiť na francúzskych brehoch.

Spojenci potrebovali bezpečný a dostatočne hlboký prístav, kde by mohli kotviť nákladné lode. Lenže všetky takéto prístavy mali pod kontrolou Nemci a od Škandinávie po Španielsko sa tiahol obranný val, ktorý bol takmer nepreniknuteľný. Jeho silu ukázalo už nevydarené vylodenie vo francúzskom Dieppe v auguste 1942, ktoré si vyžiadalo stovky životov spojeneckých vojakov. Práve po tejto nešťastnej udalosti britský viceadmirál John Hughes-Hallett navrhol, že ak sa vhodný prístav nedá dobyť, budú musieť jednoducho nejaký cez prieliv prepraviť.

Tak sa zrodila myšlienka na stavbu plávajúcich prístavov, takzvaných „moruší“. Churchill sa idey ihneď chytil, on sám nad niečím podobným uvažoval ešte v roku 1915, keď mal na starosti vylodenie vojakov Dohody v tureckom Gallipoli. 30. mája 1942 vydal stručné a jasné nariadenie ohľadom výroby morušových prístavov a konštruktéri mohli začať pracovať.

Morušový prístav sa skladal z viacerých komponentov. V prvom rade tu boli vlnolamy, ktoré vznikali jednoducho tak, že na dané miesto sa priviezli staré lode a následne ich potopili. Potom tu boli obrovské betónové bloky veľké ako šesťposchodová budova s kódovým označením Fénix. Tie mali za úlohu zaistiť na mieste potopené lode. Potom sa už mohli klásť na vodu pontónové móla a na ne sa umiestňovali pružné cesty, po ktorých mohli prechádzať vozidlá. Celkovo sa do Normandie priviezlo 400 komponentov a morušové prístavy vznikli na dvoch miestach. Nachádzali sa v blízkosti americkej pláže Omaha a tiež pri dedine Arromanches-les-Bains, kde sa vyloďovali britské a kanadské jednotky.

V polovici júna 1944 už boli prístavy takmer dokončené, ale k pobrežiu Normandie sa prihnala najhoršia búrka za posledných 40 rokov a celkom zničila prístav pri pláži Omaha. Jediný funkčný tak ostal pri Arromanches-les-Bains. Neskôr sa stal známy ako Port Winston.

V nasledujúcich mesiacoch sa cez prístav dostalo do Francúzska 2,5 milióna voakov, 500-tisíc vozidiel a štyri milióny ton zásob. Dokonca aj Hitlerov dvorný architekt Albert Speer uznal kvalitu morušových prístavov. Povedal: „Trvalo nám dva roky, aby sme vybudovali obranný val. Spotrebovali sme 13 miliónov kubíkov betónu a 1,5 milióna ton ocele. Dva týždne po vylodení v Normandii sa ukázalo, že to bolo zbytočné. Invázne jednotky si priviezli vlastné prístavy.“

Ich zvyšky sa vo Francúzsku dajú vidieť dodnes.