Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Na rozhraní 6. a 5. storočia pred Kristom sa Kartáginec a moreplavec Hanno vydal s 30-tisíc ľuďmi na 76 lodiach pozdĺž západného pobrežia Afriky. Hlavným motívom cesty bolo hľadanie zlata. Nikto v tom čase ani len netušil, čo môže očakávať v západnej Afrike. Hanno sa vrátil so správami o zvláštnych ľuďoch, ktorí tam žili. Opísal ich takmer ako mýtické bytosti a tvrdil, že v jaskyniach žije skupina mužov, ktorí dokážu bežať rýchlejšie ako kone. Išlo o „srsnatých“ ľudí, ktorými boli v skutočnosti gorily. Dodnes nie je jasné, kam presne Hanno doplával. Vedecká obec sa zhoduje, že pravdepodobne do oblasti dnešného Senegalu a Gambie. Jeho najstrašnejší príbeh však pochádza z prieskumu ostrova. „Cez deň sme nevideli nič len les,“ oznámil Hanno, „ale v noci sme zbadali horieť veľa ohňov, pričom celý ostrov bol v plameňoch. „Prúdy ohňa sa vlievali do mora a krajina bola pre horúčavu neprístupná,“ napísal Hanno. Pravdepodobne bol svedkom výbuchu sopky.

Zatiaľ čo Hanno cestoval okolo Afriky, Kartáginec Himilkar cestoval na sever pozdĺž pobrežia Európy až do dnešného Anglicka. Počas cesty zakladal kolónie a uzatváral obchodné dohody s ľuďmi, ktorí tam žili. Najzvláštnejšie je, ako opisuje plavbu. Podľa neho bola Británia zahalená neustálou hmlou a plytké vody boli také plné morských rias, že bolo takmer nemožné pohnúť loďou o meter. Zároveň tvrdil, že v nej žilo množstvo „morských príšer“. Nie je celkom jasné, čo Himilkar vlastne videl. Možno zápasil s nejakým zvieraťom, ktoré nikdy predtým nevidel a pomýlil si ho s monštrom, alebo možno len klamal. Práve to je najpopulárnejšia teória, že Himilkar si myslel, že jeho objavy v Británii sú také cenné, že ich musel pred svetom utajiť. Keď sa vrátil domov, povedal Grékom, že tam žijú morské príšery, aby im ju zabránil preskúmať.

Okolo roku 325 pred Kristom sa Pytheas stal prvým Grékom, ktorý sa plavil na najsevernejší bod Británie, pričom ostrovy celé oboplával. Keď prišiel domov, rozplýval sa nad všetkým, čo videl, no nikto mu neveril. Grék Strabón povedal, že všetky jeho zážitky sú lžou. Najmä sa posmieval tomu, že Pytheas povedal, že Británia má pobrežie dlhé 7 314 kilometrov. Strabónovi sa to zdalo neuveriteľne vysoké číslo. Pytheasove zápisky pritom obsahujú niektoré popisy, ktoré naznačujú, že dosiahol Arktídu. Povedal, že severne od Británie je „zamrznutý oceán“, kde sú noci také dlhé, že „počas zimného slnovratu nie je žiadny deň“. Dnes je jasné, prečo sa mu viacerí Gréci vysmievali. Pytheas tvrdil, že severne od Británie nie je žiadna pevnina, ani more, ani vzduch, ale akýsi druh hmoty pripomínajúcej morské pľúca. Uznajte, že to znelo zvláštne.

Počas 6. storočia pred pred Kristom Hekataios, grécky geograf, preskúmal toľko častí sveta, ako nikto predtým. Keďže bol v Egypte a v rôznych častiach Afriky i v Európe, veril, že videl a počul dosť na to, aby zmapoval celý svet. Pokúsil sa katalogizovať každú časť sveta v knihe s názvom „Cesta okolo sveta“ a dokonca vytvoril vlastnú mapu. Jeho mapa ukazovala svet ako okrúhly disk s Gréckom v strede. Veril, že svet sa netiahne ďalej na západ než je Gibraltársky prieliv, ďalej na východ ako je Kaspické more a nie ďalej na juh za Červené more. Za týmito bodmi, podľa neho, nebolo nič iné iba samá voda. Nie každý Grék mu veril. Herodotos napísal: „Smejem sa, keď vidím, že mnohí navrhli mapy, vďaka ktorým vyzerala Zem ako kruh s oceánom obtekajúcim okolo nej“.

Niekedy v 6. storočí pred Kristom egyptský faraón Necho vyslal Feničanov na cestu okolo Afriky. Poslal ich dolu Červeným morom a pozdĺž pobrežia Afriky, aby dosiahli jej južný cíp a vrátili sa okolo západného pobrežia späť cez Níl. Boli to prví ľudia v histórii, ktorí oboplávali africký kontinent. Cesta trvala viac ako dva roky. Každú jeseň muži zakotvili lode a založili farmy, aby prežili zimu. Na jar opäť odplávali. Títo ľudia cestovali ďalej na juh ako ktorýkoľvek Egypťan pred nimi – vďaka čomu ako prví videli oblohu z južnej pologule. Keď prišli domov, oznámili, že videli slnko svietiť od severu. Pre ľudí starovekého sveta bola myšlienka južnej pologule nepochopiteľná. Mysleli si, že sa muži zbláznili. Hlavný záznam o ceste pochádza od Gréka Herodota, ktorý sa vysmieval ich tvrdeniu, že slnko bolo na severe. „Niektorí tomu veria,“ napísal, „ale ja nie.“

Druhú časť článku vám prinesieme v piatok 30. septembra 2022.

Najväčší objavitelia starovekého sveta: Spoznávali Zem dávno pred Kolumbom

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Najväčší objavitelia starovekého sveta: Spoznávali Zem dávno pred Kolumbom

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Zámok vo Versailles takmer zruinoval Francúzsko, dnes je jeho perlou

Extrémne odolné živočíchy, ktoré prežijú takmer všetko

Vyznáte sa v mytológii? KVÍZ preverí vaše vedomosti

KVÍZ o eurozóne: Čo viete o tomto unikátnom projekte?

FOTO Koloniálne pohľadnice: Nahliadnite do čias dávno minulých

Mýty a fakty o európskych mestách: Rozoznáte pravdu od lži? (KVÍZ)

Výber pre vás