<strong>Frank Lee Morris a&nbsp;bratia Anglinovci</strong>

Najslávnejšia väznica v&nbsp;histórii Alcatraz bola prechodným domovom mnohých zločincov, medzi nimi napríklad aj legendárneho Al Caponeho či zlodeja áut Allena Westa. O&nbsp;útek z&nbsp;najstráženejšej väznice sa celkovo pokúsilo tridsaťšesť väzňov pri štrnástich pokusoch. Väčšinu chytili, dvaja sa utopili v&nbsp;zálive a&nbsp;dvoch zastrelili. Otázniky sa vynárajú v&nbsp;spojitosti s&nbsp;trojicou Frank Lee Morris a&nbsp;bratia Anglinovci. Títo traja sa považujú za&nbsp;nezvestných, pravdepodobne už mŕtvych. Zložitý útek pripravoval niekoľko mesiacov vopred Morris, hlava celého úteku,&nbsp;ktorému bolo dokázané nadpriemerne vysoké IQ. Z&nbsp;cely unikli vydratím vlhkého betónu, cez ktorý sa dostali do&nbsp;starej vetracej šachty. Prebehli strechy a&nbsp;odkvapom sa spustili k&nbsp;moru, ktoré údajne prekonali so&nbsp;záchrannými vestami a&nbsp;s&nbsp;plávajúcim vakom zostrojeným zo&nbsp;starých pršiplášťov. Zaujímavé je, že ich telá sa nikdy nenašli, rovnako neboli spozorovaní na&nbsp;slobode. Strážcovia a&nbsp;riaditeľ väznice len ťažko pripúšťajú, že by z&nbsp;ich maximálne stráženej väznice niekto unikol, a&nbsp;tvrdia, že známe trio pochovalo okolité more.

Mozambický zločinec Ananias Mathe si v roku 2006 po úteku z najlepšie stráženej juhoafrickej väznice C-Max vyslúžil prezývku Houdini. Posúďte, či si ju zaslúžil. Dvadsaťdeväťročný Mathe sedel v Pretórii pre vyše päťdesiat obvinení z vrážd, zo znásilnení, z ozbrojených lúpeží či z krádeží áut. Aj preto sa dostal do časti väznice určenej pre rizikové prípady. Väzni sú tam spútaní a môžu mať pri sebe iba zubnú kefku, lyžicu a hrnček. Okrem toho sa v jeho cele, veľkej šesť štvorcových metrov, nachádzala posteľ, drevená lavica, umývadlo a záchod. Ako teda ušiel?

Najprv&nbsp; sa mu podarilo vymaniť z pút na rukách a nohách. Potom sa vyzliekol a odev zabalil do posteľnej bielizne. Telo si namazal vazelínou. Zrejme pomocou oceľových tyčí z postele odstránil okno s nepriestrelným sklom a pretiahol sa cez otvor s veľkosťou dvadsať krát päťdesiatdva centimetrov. To mal však vyhraté len spolovice. Na to, aby opustil väzenský komplex, musel ešte zdolať múr vysoký takmer osem metrov. Podľa všetkého zliezol po stene pomocou háka, ktorý si tiež zhotovil z kovovej konštrukcie postele. Na slobode dlho nepobudol, dolapili ho o dva&nbsp; týždne.

Šťastná, alebo v tomto prípade skôr nešťastná sedmička, bola skupina väzňov, odsúdených za vraždy, znásilnenia a ozbrojené lúpeže v prísne stráženej texaskej väznici. V roku 2000 sa im podarilo utiecť, pretože zlyhal bezpečnostný systém a väzni postupne omráčili a zviazali všetkých dozorcov. Prezliekli sa do strážnických uniforiem, zobrali so sebou šesťdesiat zbraní a vydali sa na cestu v ukradnutej dodávke. Zakotvili v autokempe, kde sa rok tvárili ako misionári. Jeden z väzňov dokonca pravidelne chodil na čítanie z Biblie. Vďaka texaskej televízii, ktorá každodenne od úteku vysielala reláciu o utečencoch, spoznal nešťastnú sedmičku sused z autokempu, ktorý alarmoval políciu, a bolo po všetkom.

Presne toľkokrát sa pokúsil o&nbsp;útek vlamač a&nbsp;zlodej šperkov z&nbsp;päťdesiatych rokov Alfred Hinds alias Alfie. Nesúhlasil s&nbsp;dvanástimi rokmi za&nbsp;krádeže, a&nbsp;tak jedného dňa unikol cez pootvorené dvere v&nbsp;Nottinghamskej väznici. Problém mu nerobil ani šesťmetrový múr. Po&nbsp;polroku na&nbsp;slobode ho opäť zatkla polícia. Pomocou rôznych právnych kľučiek sa Alfie začal dožadovať amnestie, čo však bola iba lesť. Počas pojednávania na&nbsp;súde sa dal policajtmi odprevadiť na&nbsp;toaletu, kde bez pút okamžite utiekol cez extrémne malé okno. Už o&nbsp;päť hodín ho chytili na&nbsp;letisku a&nbsp;zvyšok trestu si poctivo odsedel.

<strong>Počkal si na&nbsp;slobodu</strong>

Americký študent Billy Hayes sa v&nbsp;roku 1970 vracal z&nbsp;dovolenky v&nbsp;Turecku so&nbsp;zakázaným suvenírom. Za&nbsp;balík hašiša si vyslúžil štyri a&nbsp;pol roka, ktoré si poctivo odsedel. Uplynulo však aj&nbsp; päť rokov&nbsp; a&nbsp; stále nebol na&nbsp;slobode, iba ho premiestnili&nbsp; do&nbsp;prísne stráženého žalára&nbsp; İmralı v&nbsp;Marmarskom mori. Vtedy začal plánovať útek. Na&nbsp;ostrovnej väznici neboli žiadne lode, no neďaleko sa nachádzal prístav, ktorý sa vždy pred búrkou zaplnil menšími rybárskymi loďami. Raz sa mu napriek strážcom podarilo uniknúť za&nbsp;múry väznice, z&nbsp;ostrova však úniku nebolo. V&nbsp;betónovom úkryte niekoľko dní prosil o&nbsp;búrku. Prosby boli vypočuté, dažďová voda naplnila prístav rybárskymi loďami&nbsp;a&nbsp;jednou z&nbsp;nich sa dostal do&nbsp;Grécka. Odtiaľ sa vrátil do&nbsp;rodnej Ameriky, kde napísal knihu o&nbsp;pekle, ktorým prešiel.

Nevídaný kúsok sa podaril v&nbsp;roku 2001 francúzskemu odsúdencovi Pascalovi Payetovi. Jeho komplici na&nbsp;slobode sa rozhodli, že tridsať rokov za&nbsp;vraždu je preňho priveľa, a&nbsp;tak ho z&nbsp;prísne stráženej väznice v&nbsp;dedinke Luynes vyslobodili helikoptérou, keď pristáli na&nbsp;streche. Jednoduchý útek chcel Pascal zopakovať a&nbsp;vyslobodiť väzenských kamarátov, čo sa mu stalo osudným. Všetkých pri úteku chytili a&nbsp;k&nbsp;pôvodným trestom si vykoledovali „bonusové roky“. Čo je však neuveriteľné, po&nbsp;Payeta si už po&nbsp;niekoľkých mesiacoch prišli maskovaní kamaráti, ako inak, opäť na&nbsp;helikoptére. Útek vyšiel a&nbsp;Pascal si užíval slobodu až do&nbsp;roku 2011, keď ho napriek podarenej plastike tváre chytila španielska polícia.

Jiří Kajínek je pravdepodobne najznámejší väzeň v&nbsp;Českej republike. Za&nbsp;trestný čin dvojnásobnej vraždy a&nbsp;ďalšej v&nbsp;štádiu pokusu si vyslúžil doživotný trest. Popularitu však určite nezískal za&nbsp;tieto činy. Tomuto trestancovi, ktorý jednostaj tvrdí, že je nevinný, sa podarilo utiecť až z&nbsp;troch českých väzníc. Prvý útek sa odohral v&nbsp;roku 1994 z&nbsp;väznice v&nbsp;Českých Budějoviciach. Polícia ho chytila ešte v&nbsp;deň úteku vďaka náhodnému okoloidúcemu, ktorý Kajínkovi podkopol nohy. Dlhšie si neužil ani slobodu po&nbsp;druhom úteku z&nbsp;Valdickej väznice. Po&nbsp;polhodine na&nbsp;slobode ho polícia vypátrala na&nbsp;streche budovy a&nbsp;premiestnila do&nbsp;najprísnejšej českej väznice v&nbsp;Mírove. V&nbsp;roku 2000 sa mu podarilo to, čo dosiaľ len trom ľuďom. Bol to útek z&nbsp;väznice Mírov, ktorým sa zapísal do dejín. Kajínek si užíval slobodu takmer dva mesiace, potom ho polícia chytila v&nbsp;byte päťnásobného vraha. Opäť ho umiestnili do&nbsp;väznice Mírov, tentoraz s&nbsp;najprísnejšími podmienkami a&nbsp;minimálnymi vychádzkami. V roku 2017 mu prezident Miloš Zeman udelil amnestiu.

Kuriózne úteky z väzenia: Zločinci prekonali aj múry Alcatrazu

Výber pre vás

Kuriózne úteky z väzenia: Zločinci prekonali aj múry Alcatrazu

Súvisiace články

Bizarné úmrtia slávnych: Americký prezident sa urozprával na smrť

11 hviezd, ktoré za ikonické úlohy dostali šokujúco malý plat

FOTO 10 zaujímavostí o Facebooku: Prečo chýba tlačidlo dislike?

FOTO Najfarebnejšie mestá sveta očaria každého návštevníka

FOTO Navštívte tieto miesta predtým, než navždy zmiznú

Liečebné metódy budúcnosti: Spoznať ich môžete už dnes

Výber pre vás