Skutočným hlavným hrdinom knižky Dvadsaťtisíc míľ pod morom je stroj Nautilus. Dokáže plávať týždne bez vynorenia, presúvať sa z oceána do oceána. Parametrami dosahuje zhruba ponorky z čias druhej svetovej vojny. Poháňa ho elektrina. Pri koncipovaní predstavy sa Verne v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia inšpiroval dobovými pokusmi armády Konfederácie počas občianskej vojny v USA. Neforemné mechom podobné zariadenia boli poháňané silou ľudských svalov. Pod vodou vydržali nanajvýš niekoľko hodín. Viaceré namiesto vynorenia vytiahli s mŕtvou posádkou, preto ich prezývali aj kočovné truhly.

Letiace balóny z&nbsp;Vernových diel v&nbsp;budúcnosti veľkú dieru do&nbsp;sveta neurobili. Pravdupovediac, už za&nbsp;jeho čias tento dopravný prostriedok bohvieakou novinkou nebol. Prvé pokusy s&nbsp;balónom vykonali bratia Montgolfierovci koncom osemnásteho storočia vo&nbsp;Francúzsku, niekoľko rokov po&nbsp;nich omnoho menej známi bratia Śniadeckí v&nbsp;Poľsku. Zariadenie letelo niekoľko minút stovky metrov. O&nbsp;desaťročia neskôr sa Verne zoznámil so&nbsp;vzduchoplavcom Félixom Tournachonom Nadarom. Ten sa zúčastnil na&nbsp;viacerých úspešných letoch, v&nbsp;roku 1870 počas vojny s&nbsp;Nemeckom dokonca pozoroval pohyby armád z&nbsp;vtáčej perspektívy.

Problémy však mal, ako aj iní jeho súčasníci, s&nbsp;riadením. Balóny do&nbsp;značnej miery, aj napriek „náznakom“ kormidla, ostávali napospas vzdušným prúdom. Vo Francúzsku. Nie však vo&nbsp;Vernovom románe Päť týždňov v&nbsp;balóne, ktorým autor v&nbsp;roku 1863 odštartoval literárnu kariéru. Dôvtipný profesor Ferguson vyvinul princíp pohonu, ktorý umožnil reguláciu smeru letu bez ohľadu na&nbsp;znesiteľné vplyvy atmosféry – s&nbsp;výnimkou uragánov, tajfúnov a&nbsp;víchric.

Na&nbsp;druhej strane, trendy v&nbsp;leteckej doprave dokázal odhadnúť správne. Verne vedel, že časť konštruktérov devätnásteho storočia smerovala k&nbsp;pokoreniu živlu vzduchu balónmi, iní však zasa uprednostňovali krídla nesúce stroje ťažšie ako vzduch. Spor prívržencov spomenutých strán majú čitatelia možnosť sledovať v&nbsp;úvodných pasážach prózy Robur Dobyvateľ. Robur je hrdým autorom Albatrosu – lietadla poháňaného elektrinou, ktoré vyzeralo ako námorná loď. Vznášalo sa na&nbsp;princípe helikoptéry, ktorej vznik Verne vlastne predpovedal. Sám sa však zrejme inšpiroval vtedy slávnou vzducholoďou La France.

V&nbsp;románe Cesta na&nbsp;Mesiac sa trojica výskumníkov dá vystreliť na&nbsp;našu obežnicu z&nbsp;ozrutného dela. Prípravou technického pozadia tohto textu sa Verne zaoberal veľmi dlho a&nbsp;vážne. Vesmír ho fascinoval. Až natoľko, že pôvodnú verziu románu musel prepracovať. Pre zrozumiteľnosť a&nbsp;po&nbsp;zásahoch vydavateľa a&nbsp;redaktora Hetzela vynechal veľké množstvo technických detailov. Aj napriek tomu práve tento román najväčšmi zo&nbsp;všetkých Vernových dodnes udivuje „jasnozrivosťou“. Verne v&nbsp;ňom nielen v&nbsp;podstate verne predpovedá spôsob odchodu vystreleného telesa z&nbsp;pozemskej atmosféry, ale i&nbsp;život vnútri kozmického korábu – vrátane problémov a&nbsp;komických situácií spôsobených beztiažovým stavom.

Z&nbsp;čitateľského hľadiska je omnoho zaujímavejší druhý Vernov román o&nbsp;ceste vesmírom Na&nbsp;kométe, v&nbsp;slovenskom preklade známy pod titulom Hector Servadac. Hrdinovia sa v&nbsp;priebehu príbehu dostanú na&nbsp;kométe, ktorá ich s&nbsp;kúskami území v&nbsp;stredomorskej oblasti „naberie“ počas dotyku s&nbsp;pozemskou atmosférou až takmer k&nbsp;Saturnu a&nbsp;späť. Román pod názvom Na&nbsp;kometě fascinujúcim spôsobom sfilmoval český režisér Karel Zeman. Ani v&nbsp;ňom však, podobne ako v&nbsp;Ceste na&nbsp;Mesiac, hrdinovia na&nbsp;žiadnu z&nbsp;planét nezostúpia. Iba sa z&nbsp;diaľky pozerajú. Neil Armstrong svojím „veľkým skokom pre&nbsp;ľudstvo“ Vernovu predstavivosť prekonal, no od návštevy&nbsp;Saturnu máme stále veľmi ďaleko.

<strong>Výstražný záver</strong><br>Vernov román Paríž 20. storočia vyšiel až desiatky rokov po&nbsp;jeho smrti z&nbsp;dlho neznámeho rukopisu. Napísal ho ešte v&nbsp;roku 1863, ale vydavateľ to stopol, lebo spisovateľ podľa neho zašiel už priďaleko a&nbsp;ľudí by to nezaujalo. Sú v&nbsp;ňom totiž naznačené také detaily moderného života ako celosvetová komunikačná sieť, počítače, televízia či mrakodrapy. No Jules Verne vnímal, že technika nielen tvorí, ale aj ničí. Ďalekonosné delá v&nbsp;románoch Neuveriteľné dobrodružstvá Barsacovej výpravy – túto chronologicky poslednú Vernovu knižku dopísal jeho syn -, Oceľové mesto či Vynález skazy nepríjemným spôsobom pripomínajú balistické strely ďalekého doletu.

Sprítomnenie spisovateľových predstáv tretieho z&nbsp;titulov vo&nbsp;vizuálnej podobe nanajvýš plasticky približuje opäť Karel Zeman vo&nbsp;filme Vynález skazy. Film aj dnes pôsobí ponuro, podmanivo, takmer hororovo. Najmä v&nbsp;okamihu výstrelu ozrutnej hlavne, ktorá vykukne z&nbsp;krátera sopky poskytujúcej úkryt spolku zlovestného Kerra Karrajeho.

FAKTY X: Vedel Jules Verne predpovedať budúcnosť? Mnohé z jeho predpovedí vyšli

Výber pre vás

FAKTY X: Vedel Jules Verne predpovedať budúcnosť? Mnohé z jeho predpovedí vyšli

Súvisiace články

FAKTY X: Keď sa knihy viazali do ľudskej kože: Desivé exempláre existujú dodnes

FAKTY X: Natočili cestovateľku v čase? V Chaplinovom filme je podozrivá žena

FAKTY X: Naozaj konali zázraky, alebo išlo o podvodníkov?

FAKTY X: Stonehenge má dvojčatá pod morskou hladinou, ich účel je neznámy

FAKTY X: Kde je hrobka Alexandra Veľkého? Zničiť ju mohli dobyvatelia aj kresťanstvo

Výber pre vás