Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Trvá to už viac ako sto rokov (minimálne)

Aj keby sme si mohli myslieť, že temný turizmus je nedávny výstrelok, faktom je, že trvá už viac ako 100 rokov. Mark a Tracey Normanovci v knihe Dark Folklore podrobne popisujú bohatých ľudí, ktorí koncom 19. storočia podnikali výlety do Whitechapel v East Ende v Londýne, kde došlo k vraždám Jacka Rozparovača. Podobné zájazdy sa konali v oblastiach Manhattanu v New Yorku približne v rovnakom čase. Existuje veľa odvetví temného turizmu, ktoré uspokojujú individuálne túžby. Nezáleží na tom, do akého typu destinácie chcete ísť a prečo, keď existuje spôsob, ako tam ísť. A tiež to ukazuje, že u niektorých existuje dlhodobá túžba navštíviť miesta temnejšieho druhu.

Niektoré z prvých príkladov vojnovej turistiky možno datovať do začiatku 60. rokov 19. storočia. V tom čase si mnohí boháči kúpili lístky na piknik na dohľad od bojísk americkej občianskej vojny. Niektorí z nich sa dokonca spojili, aby si kúpili pozemok, na ktorom sa odohralo niekoľko bitiek. Po skončení vojny plánovali predávať zájazdy na bojiská – a mnohí z nich to aj urobili. Bohatí ľudia platili už v roku 1815, napríklad za to, že si mohli posedieť a navečerať sa pri pozorovaní priebehu bitky pri Waterloo.

Koncom 19. storočia a začiatkom roka 1900 prekvital turizmus v slumoch. Mnohí ľudia cestovali do chudobou zasiahnutých oblastí v Brazílii, Indii, a Južnej Afrike. Na návštevách v juhoafrických slumoch je obzvlášť ironické, že vznikli za účelom vzdelávať bielych Afričanov o tom, ako žila čierna populácia. Ako sa odvíjali 90. roky, mnoho ľudí z iných krajín sveta sa tiež chcelo zúčastniť týchto zájazdov. A zdá sa, ich podnikali z iného dôvodu, než vzdelávacieho. Ako pokračovalo 21. storočie, mnohé mestá po celom svete, ktoré majú notoricky známe chudobnejšie oblasti, zažili túto slumovú turistiku.

V rámci temného turizmu si niektorí ľudia uspokojujú túžbu navštíviť oblasti, ktoré nedávno zasiahla nejaká katastrofa. Ako dobrý príklad by sme mohli uviesť prehliadky Pripjate počas desaťročí od černobyľskej katastrofy. Nedávno, v rokoch po hurikáne Katrina v roku 2005, mnoho spoločností ponúklo, že prevezú turistov po oblastiach zasiahnutých povodňami. Negatívnou stránkou týchto zájazdov bolo, že v skutočnosti prekážali snahám o obnovu. Faktom je, že kdekoľvek zasiahne katastrofa – či už je prírodná alebo spôsobená človekom (napríklad únik ropy Exxon Valdez) – mnohí zaplatia slušné peniaze, aby videli skazu na vlastné oči. A keďže na svete neustále dochádza k povodniam, požiarom i sopečným erupciám, počet týchto destinácií bude pravdepodobne naďalej pribúdať.

Ľudia to robia bez toho, aby si to uvedomovali

Mnohí ľudia sa zúčastňujú temnej turistiky bez toho, aby si to uvedomovali. Najzrejmejším príkladom sú milióny ľudí, ktorí navštívia koncentračný tábor Osvienčim v Poľsku alebo Dom Anny Frankovej v Amsterdame v Holandsku. Obe miesta zažili značnú hrôzu a trápenie. A hoci sú tieto návštevy dôležité z pohľadu vzdelávania, každé miesto je v podstate temnou turistickou lokalitou. Ďalším príkladom sú mnohé oblasti v bývalom Sovietskom zväze, najmä tie s priamym súvisom so studenou vojnou, ako napríklad opustené vojenské objekty. Niektorí môžu tvrdiť, že formou temnej turistiky sú aj výlety do Benátok v Taliansku predovšetkým preto, že je isté, že jedného dňa ich pohltí more.

Deje sa to aj dnes – mnohými spôsobmi!

Po 21. storočí sa zdá, že existuje stále viac lokalít, za ktoré sú ľudia ochotní minúť peniaze. Mnohí napríklad cestujú, aby videli miesta, kde sídlili kulty alebo do budov, kde sérioví vrahovia žili alebo spáchali svoje zločiny. Dokonca sú atraktívne aj opustené zdravotnícke zariadenia, v ktorých sú stále lekárske nádoby so všetkými možnými pozostatkami.

V modernej dobe nie je asi žiadnym prekvapením, že človek sa môže zúčastniť temnej turistiky bez toho, aby opustil pohodlie svojej obývačky. Virtuálny cestovný ruch bude v priebehu rokov pravdepodobne narastať. V roku 2017 zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg premenil túto myšlienku na skutočnosť. Išiel na virtuálnu prehliadku nedávno zaplaveného Portorika a vysielal ho naživo, čo viedlo k veľkej kritike. Dôvodom bol najmä zjavný nedostatok empatie zo strany zakladateľa Facebooku. Takéto virtuálne prehliadky do oblastí zasiahnutých tragédiami by sa však dali využiť na dobré účely. Mohli by byť príležitosťou získať finančné prostriedky, ak ľudia na vlastné oči uvidia utrpenie. A ešte mohli by slúžiť ako vzdelávací nástroj.

FAKTY X: Viete, čo je temný turizmus? Mnohých ľudí znepokojí

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

FAKTY X: Viete, čo je temný turizmus? Mnohých ľudí znepokojí

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FAKTY X: Mladá žena zmizla z výletnej lode, rodičia nikdy nezistili pravdu

FAKTY X: Známe stavby a pamiatky, v ktorých údajne straší

FAKTY X: Nedávne úniky informácií, ktoré šokovali celý svet

FAKTY X: Fenomén Johatsu: Ľudí, ktorí miznú neustále pribúda

FAKTY X: Upír z Düsseldorfu chcel počuť, ako mu z krku strieka krv. Skončil pod gilotínou

FAKTY X: Matka ju 26 rokov nepustila z domu: "Som chodiaca mŕtvola", vraví

Výber pre vás