Vojnové denníky v Iraku (Wikileaks)

V októbri 2010 nezisková mediálna spoločnosť Wikileaks zverejnila takmer 400-tisíc správ americkej armády, ktoré zdieľala s mnohými medzinárodnými mediálnymi organizáciami po celom svete. Najskôr zverejnili videá leteckých útokov amerického letectva z roku 2007, pri ktorých zahynulo niekoľko civilistov, vrátane dvoch reportérov agentúry Reuters. O pár mesiacov neskôr WikiLeaks vydali materiály o mučení zajatých Iračanov či popravách bez súdneho procesu a iných vojnových zločinoch spáchaných americkými a britskými jednotkami počas invázie do Iraku v rokoch 2004 až 2009. Napriek tomu, že britská i americká vláda trvali na tom, že nezaznamenali žiadne úmrtia civilistov, správa ukázala, že počas akcie prišlo o život najmenej 66 081 nevinných ľudí. Okrem toho podrobne popisovali mučenie a popravy zadržaných. Pentagon reagoval odsúdením úniku informácií a tvrdil, že to ohrozuje slúžiace jednotky a poskytuje nepriateľovi prehľad o štandardných operačných postupoch armády. USA zverejnenie materiálov označili za ohrozenie národnej bezpečnosti. Wikileaks odpovedali vyhlásením, že z dokumentov vymazali všetky mená, ktoré by mohli viesť k represáliám a že verejnosť má právo poznať celý rozsah zapojenia oboch národov do vojny. Zakladateľovi spoločnosti, austrálskemu novinárovi Julianovi Assangeovi, ktorý aktuálne čelí obvineniam zo špionáže a z nezákonného zverejňovania tajných dokumentov, hrozí trest 175 rokov väzenia.

Únik informácií o NSA Edwardom Snowdenom

20. mája 2013 sa Edward Snowden, technický asistent CIA skontaktoval s novinárom britského denníka The Guardian, Glenom Greenwaldom, aby mu poskytol závažné informácie. Išlo o detaily spôsobu, akým americká NSA (národná bezpečnostná agentúra) v spolupráci s britskou, austrálskou a kanadskou tajnou službou prevádzkuje „globálny program dohľadu“ alebo „hromadného sledovania“. Prvým programom, o ktorom noviny písali bol tzv. PRISM, ktorý umožňoval prístup k dátam spoločností Google a Yahoo. Americké orgány mali prístup k metadátam miliónov Američanov aj Európanov. Prvý text vyšiel práve v Guardiane, 5. júna. Nasledovali médiá po celom svete – Der Spiegel, Washigton Post, New York Times a iné. Podľa poskytnutých informácií USA dokonca odpočúvali priestory európskych inštitúcií a mali prístup aj k ich elektronickej komunikácii. Preto americká vláda v júli toho istého roku obvinila Snowdena zo špionáže. Hoci mu vzali pas, Snowden odletel do Ruska, kde odvtedy žije, pričom v roku 2020 konečne získal trvalý pobyt. Informácie, ktoré poskytol vyvolali medzinárodnú kontroverziu, pričom odhalil, že sledovali aj politikov z amerických spojeneckých krajín a techniky hromadného sledovania využívali na všetkých občanov USA prostredníctvom metadát získaných od internetových a telefónnych spoločností.

Panama Papers

Panamské dokumenty, v angličtine Panama Papers, je označenie pre únik 11,5 milióna tajných dokumentov z panamskej spoločnosti Mosack Fonseca, ktorá sa špecializovala na korporátnu klientelu. V dokumentoch sú detailné informácie o viac ako 214 000 firmách a ich vlastníckej štruktúre. Verejné osobnosti z viac ako 50 krajín na základe toho obvinili z korupcie a prania špinavých peňazí. Nachádza sa medzi nimi napríklad päť hlavných predstaviteľov štátov, ide o Argentínu, Island, Ukrajinu, S. Arábiu a SAE. Odhalenie sa týkalo aj niekoľkých spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorí riadili multimiliardový kruh prania špinavých peňazí. Dokumenty s veľkosťou 2,6 terabajtu dát rozposlali 400 novinárom zo 107 mediálnych agentúr z viac ako 80 krajín. Prvý novinový článok na túto tému vyšiel 3. apríla 2016. Ďalšie zverejnili kompletný zoznam zúčastnených spoločností, pričom dôsledky Panama Papers dešifrujú dodnes, pretože potrvá roky, kým úrady obrovské množstvo údajov overia a zistia všetky prepojenia medzi rôznymi falošnými spoločnosťami.

Pandora Papers

Podobnosť Pandora Papers s Panama Papers siaha hlbšie než napovedá názov. Pandora Papers je označenie investigatívneho vyšetrovania Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov, zverejneného 3. októbra 2021, ktoré odhalilo 11,9 milióna tajných dokumentov s 2,9 terabajtami dát o skrytých majetkoch 35 svetových lídrov, vrátane súčasných a bývalých prezidentov, predsedov vlád a hláv štátov, ako aj viac ako 100 miliardárov, celebrít a vedúcich predstaviteľov firiem. Objem dát prekonal všetky predchádzajúce odhalenia. Objem peňazí, ktoré si celebrity uložili na tajné účty predstavuje odhadom od 5,6 bilióna do 32 biliónov dolárov. Dokumenty odhalili, že súčasťou toho sú svetoví lídri a verejné osobnosti, vrátane jordánskeho kráľa Abdullaha, katarskej vládnucej rodiny, bývalého českého premiéra, bývalého premiéra Spojeného kráľovstva Tonyho Blaira, ruského prezidenta Vladimira Putina a mnohí ďalší.