Peter Kürten prišiel na svet v máji 1883 v Kolíne nad Rýnom. Rodičia boli chudobní, postupne rozrastajúca sa rodina žila v jednej izbe. Otec bol sadistický alkoholik, ktorý bil svoje deti. Synovia a dcéry sa navyše museli prizerať tomu, ako otec pravidelne znásilňuje ich matku.

Možno aj preto nadviazal deväťročný Peter zvrátený vzťah s odchytávačom túlavých psov, ktorý žil v tej istej budove. Od neho sa chlapec naučil zoofilným praktikám. Netrvalo dlho a Kürten sa sám oddával súloženiu s ovcami a kozami, pričom ich bodal nožom. V dospelosti sa tiež priznal, že ako chlapec utopil dvoch spolužiakov. Keď sa plavili na plti, jeden z nich spadol do Rýna a druhý mu skočil na pomoc. Kürten ich potom zatlačil pod plť. Ich smrť vtedy vyhodnotili ako nehodu.

V 16-tich ušiel z domu a začal sa venovať drobnej kriminalite. Viac času trávil za mrežami než na slobode a raz sa mu ušla aj samotka. V nej si rozvinul perverzné predstavy. Masturboval počas toho, ako si v mysli vybavoval rôzne brutálne sexuálne zločiny. Dokonca sa mu to tak zapáčilo, že naschvál znovu porušil väzenské predpisy, aby sa opäť dostal na samotku.

Prvá vražda

V máji 1913 sa dopustil prvej vraždy (ako plnoletý). Jeho obeťou bola desaťročná Christine Kleinová. Spala vo svojej izbe na poschodí hostinca, v ktorom pracovali jej rodičia. Kürten sa vlámal do apartmánu, kde plánoval kradnúť, a počas toho, ako hľadal cennosti, narazil v jednej z miestností na malú Christine. Škrtil ju, kým neupadla do bezvedomia, pohlavne ju zneužil a následne jej vreckovým nožom podrezal hrdlo.

Netrvalo dlho a polícia zatkla psychicky chorého muža, ktorý sa k vraždám priznal. Zavreli ho do blázinca a prípad uzavreli. Lenže vraždenie pokračovalo.
 

Podozrenie vtedy padlo na Christininho strýka, ktorý chcel od jej otca pôžičku. Muž nesúhlasil a jeho odmietnutý brat sa mu vyhrážal. Kvôli nedostatku dôkazov ho ale nedosúdili.

Pred ďalším vyčíňaním zabránil Kürtenovi povolávací rozkaz do armády. Z vojska ale dezertoval a opäť skončil v base. Prepustili ho v roku 1921 a krátko potom si vzal za ženu bývalú prostitútku. Osem rokov žil pomerne bežným životom, ale potom sa opäť vrátil k zločinom. Vlámania rýchlo prerástli do znásilnení a napokon vrážd.

8. februára 1929 zavraždil v Düsseldorfe deväťročnú Rosu Ohligerovú, 13-krát ju bodol nožnicami. Telo hodil v parku do kríkov a viackrát sa vrátil na miesto činu, pretože tam vraj pociťoval hlboké uspokojenie. Aj sexuálne. Pri poslednej návšteve telo polial benzínom a zapálil v snahe zlikvidovať dôkazy.

Šiel najmä po ženách

O päť dní neskôr dobodal 45-ročného muža. V nasledujúci deň sa vrátil na miesto činu a živo diskutoval s detektívom, ktorý vraždu vyšetroval.

Médiá začali vraždy pozorne sledovať a Kürtenovi dali prezývku „upír z Düsseldorfu“. Netrvalo dlho a polícia zatkla psychicky chorého muža, ktorý sa k vraždám priznal. Zavreli ho do blázinca a prípad uzavreli.

Lenže vraždenie pokračovalo. V auguste 1929 dve sestry, päťročná Gertrude a 14-ročná Louise odchádzali z detského ihriska, keď k nim pristúpil Kürten. Dal staršiemu dievčaťu peniaze a požiadal ho, aby mu zašlo kúpiť cigarety. Sľúbil, že dá na Gertrudu pozor. Keď Louise odišla, muž mladšie dievča uškrtil a podrezal mu hrdlo. Keď sa Gertrude vrátila, uškrtil aj ju a navyše jej odrezal hlavu.

V septembri znásilnil a ubil na smrť ďalšie dievča, v októbri zasa mladú ženu. V novembri 35-krát bodol päťročné dievča. Telo ukryl, ale o dva dni neskôr poslal do novín mapu s označením miesta, kde leží.

Koniec vyčíňania

Niektoré obete jeho útoky prežili, ale nevedeli Kürtena opísať. Až kým neprišla Maria Budlicková. 14. mája 1930 ju Kürten stretol na električkovom nástupišti. Maria bola nezamestnaná a hrozilo, že príde o strechu nad hlavou. Muž jej ponúkol bývanie a pozval ju do bytu, ktorý si prenajímal práve kvôli vraždeniu. Tu s ňou chcel mať sex, ale Maria odmietla, a tak jej prekvapivo ponúkol, že ju odprevadí späť na nástupište. Cestou ju znásilnil, ale nezabil. Žena všetko oznámila polícii a doviedla mužov zákona do Kürtenovho bytu. Zločinec sa tu síce nenachádzal, ale dni jeho beštiálneho vyčíňania boli zrátané.

Muž si to uvedomoval a o všetkom porozprával svojej manželke. Chcel, aby ho išla udať a dostala odmenu, ktorú policajti vypísali za Kürtenovo dolapenie. 30. mája tak žena naozaj urobila a doviedla policajtov do kostola, kde sa jej muž bez odporu vzdal.

Počas vyšetrovania sa priznal k 79 rôznym zločinom a užíval si, keď o nich mohol policajtom rozprávať a opisovať ich do najmenších detailov. Obvinili ho z deviatich vrážd a siedmich pokusov o vraždu. 13. apríla 1931 sa postavil pred súd a počas procesu neprejavil žiadnu ľútosť. Už 2. júla ho popravili gilotínou v Kolíne nad Rýnom. Svoje posledné slová povedal väzenskému psychiatrovi, keď ho viedli na popravu.

Zneli: „Povedzte mi, keď mi odseknú hlavu, budem ešte aspoň na malý moment počuť, ako mi z krku crčí krv? To by bolo potešenie nad všetky potešenia.“