Noel

Keď Petra našli, mal asi 11 rokov. Bol nahý, špinavý, podvyživený a&nbsp;žil v&nbsp;lese neďaleko nemeckého Hannoveru. Nevedel rozprávať, pohyboval sa len na všetkých štyroch končatinách, jedol rukami a&nbsp;nemal rád, keď musel nosiť oblečenie. Zvesti o&nbsp;chlapcovi, ktorého vychovali zvieratá, sa rýchlo šírili, a&nbsp;dostali sa aj na anglický kráľovský dvor.

Kráľ Juraj I. pochádzal z&nbsp;Hannoveru a&nbsp;mal záľubu vo zvláštnych veciach. Prikázal, aby mu Petra priviedli, a&nbsp;z&nbsp;chlapca sa tak stal doslova kráľovský domáci miláčik. Vravelo sa, že ho vychovali vlky či dokonca medvede, a&nbsp;jeho divoký zjav spôsobil v&nbsp;roku 1725 v&nbsp;Anglicku senzáciu.

Peter však zároveň vyvolával aj množstvo otázok. V&nbsp;tom čase bola napríklad populárna debata o&nbsp;tom, či je ľudská povaha vrodená, alebo je daná výchovou. Pre rôznych filozofov, vedcov i&nbsp;šarlatánov sa tak Peter stal výborným pokusným objektom. Je chýbajúcim článkom medzi človekom a&nbsp;zvieraťom? Rozhoduje o&nbsp;charaktere genetika, alebo výchova? Na tieto i&nbsp;ďalšie otázky skúšali odpovedať desiatky najrôznejších ľudí. Švédsky botanik Carl Linné dokonca kvôli Petrovi vytvoril vo svojom diele Systema naturae, ktoré položilo základy systematiky fauny a&nbsp;flóry, celkom novú kategóriu. Nachádzal sa v&nbsp;nej len Peter a&nbsp;volala sa Juvenis hanoveranus.

Po príchode na anglický kráľovský dvor sa Petra ujala princezná (neskôr kráľovná) Katarína, ktorá dozerala na chlapcovo vzdelanie. Napriek všetkým snahám sa ale Peter nikdy nenaučil rozprávať a&nbsp;dokázal len opakovať niektoré jednoduché slová. Na druhej strane sa zdalo, že rozumie, čo mu ľudia hovoria.

Peter mal tiež tendenciu blúdiť a&nbsp;dostávať sa do problémov. V&nbsp;lete 1751 sa napríklad stratil a&nbsp;musela sa vypísať odmena za jeho nájdenie. Keď sa napokon vrátil domov, jeho opatrovník nechal Petrovi vyrobiť kožený obojok, do ktorého bolo vyrazené meno a&nbsp;adresa.

Peter sa dožil asi 70 rokov a&nbsp;je pochovaný pri kostole svätej Márie v&nbsp;Northchurchi.

Dnes sa predpokladá, že chlapec nevyrástol v&nbsp;divočine, ale bol vážne duševne chorý a&nbsp;rodičia ho nechali v&nbsp;lese. Lekári predpokladajú, že Peter mohol od narodenia trpieť takzvaným Pitt-Hopkinsovým syndrómom. Vyznačuje sa napríklad škuľavosťou, hlboko posadenými očami a&nbsp;veľkými ústami. Medzi iné príznaky patria rečové problémy, oneskorený vývoj, problémy s&nbsp;dýchaním a&nbsp;nižšie IQ.

Pri určovaní diagnózy bol veľmi dôležitý obraz, ktorý dnes visí v&nbsp;Kensingtonskom paláci. Zobrazuje Petra s&nbsp;ovisnutými viečkami a&nbsp;veľmi vykrojenými perami, ktoré sú tiež znakom Pitt-Hopkinsovho syndrómu. S&nbsp;istotou sa však jeho stav určiť nedá a&nbsp;Peter je tak dodnes záhadnou postavou nielen anglických dejín.

FAKTY X: Peter z divočiny: Kým bol chlapec, ktorého našli v lese?

Výber pre vás

FAKTY X: Peter z divočiny: Kým bol chlapec, ktorého našli v lese?

Súvisiace články

FAKTY X: Najväčšia hromadná samovražda: V kulte zomrelo aj vyše 300 detí

FAKTY X: Kliatba rodu Kennedyovcov? Jeho členov už desaťročia stíhajú nešťastia

FAKTY X: Natočili cestovateľku v čase? V Chaplinovom filme je podozrivá žena

FAKTY X: Africký kmeň a jeho znalosť astronómie: Navštívili ho kedysi mimozemšťania?

FAKTY X: Guľový blesk: Smrtiaci prírodný úkaz, na ktorý sú vedcí krátki

FAKTY X: Kým bol v skutočnosti tajomný muž so železnou maskou?

Výber pre vás