Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

28. januára 1393 sa v Paríži konal maškarný bál na počesť svadby jednej z dvorných dám kráľovnej. Kráľovná Izabela Bavorská hľadala spôsoby, ako zabaviť svojho manžela Karola VI., ktorý nebol známy práve pevným psychickým zdravím. Panovník sa krátko pred bálom nervovo zrútil a dokonca napadol vlastných vojakov, ktorých viedol do boja. Neskôr sa stal známym ako Karol Šialený, pričom prezývke zrejme napomohol aj Ples horiacich mužov.

Bál sa konal v kráľovskom paláci Hôtel Saint-Pol na pravom brehu Seiny. Hlavným zábavným prvkom podujatia mal byť takzvaný charivari (z ktorého je odvodená aj naša „šaravara“), divoký a zbesilý tanec šiestich rytierov prezlečených za divochov. Na radu Hugueta de Guisaya, jedného z dvoranov, sa napokon kráľ rozhodol, že bude jedným z účastníkov charivari. A tak sa spolu s piatimi spoločníkmi odeli do kostýmov divochov.

Kostýmy sa zväčša vyrábali z ľanového plátna a namáčali do kolomaže a živice. Na zmes sa potom lepili ľanové vlákna, aby tanečníci vyzerali ako chlpatí divosi. Na tvárach potom mali masky vyrobené rovnakým postupom.

Jednou z aktivít pre divákov bolo hádať, kto sa pod kostýmami skrýva. Málokto však tušil, že jedným z tanečníkov je samotný kráľ. Ten mal odhodením masky všetkých prekvapiť. Veď kto by bol povedal, že panovník takto baví svojich poddaných?

Aby bol dojem z divochov úplný, navzájom sa spútali reťazami. Potom vstúpili do hlavnej sály, zavíjali, zbesilo sa metali a chceli navodiť dojem ozajstných divochov.

Tí, ktorí mali na starosť organizáciu maškarného bálu, si boli dobre vedomí toho, že v sále nesmú byť žiadne fakle či sviece. Vydali prísne rozkazy, že dnu sa nesmie dostať žiadny zdroj otvoreného ohňa. Kostýmy boli z tak horľavého materiálu, že stačil malý plamienok a vznietili by sa.

Charivari pokračovalo. Tanečníci predvádzali oplzlé gestá, diváci sa bavili a stále im nedochádzalo, kto sa skrýva pod jednou z masiek.

Potom do sály vstúpili dvaja oneskorenci, kráľov brat Ľudovít, vojvoda Orleánsky, a Phillipe de Bar. „Vstúpili“ je zrejme nesprávne slovo, skôr „vpotácali sa“. Boli na mol opitý a niesli fakle. Nimi si chceli posvietiť na tanečníkov a identifikovať ich. Stačila iskra a prvý muž začal horieť.

Najviac duchaprítomnosti zachovala 15-ročná Jana, vojvodkyňa z Berry. Pristúpila k panovníkovi a hodila cez neho vlečku svojich šiat

Oheň rýchlo preskakoval z jedného kostýmu na druhý. Muži revali od bolesti a snažili sa vyzliecť z kostýmov a oslobodiť z reťaze. Kráľovi sa podarilo odhodiť masku a keď ho Izabela Bavorská spoznala, jej jačanie prehlušilo aj horiacich mužov. To už horeli šaty aj na viacerých hosťoch.

Najviac duchaprítomnosti zachovala 15-ročná Jana, vojvodkyňa z Berry. Pristúpila k panovníkovi a hodila cez neho vlečku svojich šiat, čím uhasila plamene. Ostatní tanečníci ale toľko šťastia nemali a umierali v krutých mukách.

Zo šiestich účastníkov charivari napokon prežili len dvaja: kráľ Karol VI. a pán z Nantouillet. Ten sa zachránil skokom do veľkej nádoby s vodou. Huguet de Guisay, ktorý kráľovi navrhol, aby sa stal jedným z tanečníkov, tiež skončil škaredo popálený a zomrel tri dni po plese.

Parížanov priviedol incident k zúrivosti a požadovali pre Ľudovíta, kráľovho brata, trest. Mešťania sa upokojili až potom, ako vinník začal konať pokánie. Poskytol značný dar na výstavbu kaplnky v celestiniánskom kláštore v Paríži a kráľ Karol VI. a jeho strýkovia podnikli procesiu skromnosti ulicami mesta, aby sa ospravedlnili Parížanom.

Incident zničil Ľudovítovu reputáciu, no v porovnaní s ničivým vplyvom, ktorý mal bál na psychiku kráľa, išlo o malichernosť. Šok z horiacich mužov definitívne zničil aj posledné zvyšky zdravého úsudku v Karolovej mysli. Kráľ zošalel a jeho stav sa nasledujúcich 30 rokov len zhoršoval. Napriek tomu ho z trónu nikdy nezosadili, hoci jeho postavenie ako panovníka bolo čisto formálne.

Mimochodom, kronikár Jean Froissart musel mať fantastický zmysel pre čierny humor, keď o desaťročia neskôr pomenoval maškarný ples ako Bál svetlušiek.

FAKTY X: Bál svetlušiek: Keď muži horeli a kráľ zošalel

Autor článku

Noel

Výber pre vás

FAKTY X: Bál svetlušiek: Keď muži horeli a kráľ zošalel

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FAKTY X: Prítomnosť duchov na kamere? Presvedčte sa sami

FAKTY X: Vyrastali v divočine: Deti, ktoré postihol krutý osud (2. časť)

FAKTY X: Barbarské praktiky, ktoré nevymizli ani v modernom svete (2. časť)

FAKTY X: Barbarské praktiky, ktoré existujú aj v modernej dobe

FAKTY X: Vrahyne z Nagyrévu zabili 40 ľudí, zamerali sa na manželov

FAKTY X: Zmiznutia v Aljašskom trojuholníku: Je ich veľa a sú desivé

Výber pre vás