Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Nemocnicu vo Worley otvorili v roku 1928, no v 70. rokoch ju zatvorili, pretože na jej chod neboli financie. V roku 2002 budovu kúpila Carol Peetová s úmyslom vytvoriť v nej sociálne centrum, kde by sa zraniteľní jedinci mohli naučiť nové životné zručnosti. Projekt sa nikdy nezrealizoval, možno aj preto, že za stenami budovy vraj žijú démoni. Všimnite si, že lovec duchov zrazu uvidí na termokamere neurčitý tvar. Hoci ho nazýva „postava“, na postavu to nevyzerá. Pred kamerou prebleskne žltý neidentifikovateľný tvar, o ktorom lovec duchov tvrdí, že je duch.

Predstavte si, že by ste boli presvedčení, že vás niečo straší, ale nevedeli by ste, čo alebo kto. Majiteľ domu si preto zavolal na pomoc lovca duchov, ktorý zistil, že duchom je zosnulá matka majiteľa domu, ktorá je mu stále nablízku a plní svoj posledný sľub „vždy na syna dozerať“. Po vyšetrovaní sa majiteľ už nebojí a prítomnosť matky rieši pokojne a s humorom.

Jeden z vyšetrovateľov na videu urobil zaujímavý postreh. Vraví, že na mieste síce môže strašiť, ale pôvodcom môže byť človek alebo predmet. Duch má podľa neho vždy špeciálnu väzbu na konkrétne miesto. Akonáhle opustíte miesto, necháte tam aj ducha. Človeka môžu prenasledovať dobrí alebo zlí duchovia, no zvyčajne sú to len tí zlí. A ak straší predmet, vždy musel mať pre zosnulých zvláštny význam.

Mesto, v ktorom lovec duchov natáča svoje video je údajne také strašidelné, že jeho obyvatelia radšej vždy prichádzajú domov pred zotmením. Jedna z prvých udalostí, ktorú sprievodca natáča, je pouličné osvetlenie, ktoré zabliká, kým sa vráti do normálu. Lovec duchov však vraví, že nie je isté, či to bolo paranormálne. Pravdepodobne išlo o obyčajné blikajúce osvetlenie. Podľa neho to poukazuje na to, že ľudia sú náchylní interpretovať aj prirodzené veci nadprirodzeným spôsobom, ak tomu veria. Ide o skreslenia tvrdenia, pri ktorom viac dôverujete dôkazom, ktoré podporujú váš názor, než dôkazom, ktoré by mu mohli odporovať. Inými slovami, niekto, kto verí v duchov, ľahko uverí, že blikajúce svetlo je dôkazom paranormálnej aktivity. Odbor údržby mesta by skôr zvažoval chybné pripojenie.

„Keby to nebolo zlo, ľuďom by to neubližovalo,“ hovorí majiteľ domu Willows Weep, ktorý je podľa niektorých najstrašidelnejším miestom v Amerike. Staviteľ postavil dom v roku 1890 v tvare obráteného kríža. Náš rozprávač William Shatner to potvrdzuje otázkou: „Bol Willows Weep skutočne postavený, aby priťahoval zlých duchov?“ Zároveň sa sám seba pýta, prečo by to niekto chcel robiť. Majiteľ domu verí, že vo vnútri domu niečo je. Poukazuje na štyri samovraždy a tri otravy, ktoré sa v ňom odohrali počas jeho histórie a dodáva, že on a jeho syn mali nehody, keď robili nejaké renovačné práce na dome. Ktovie, kde je pravda.

The Hollywood Roosevelt Hotel sa nachádza na hollywoodskom bulvári v Los Angeles. Marilyn Monroe je jedným z mnohých nepokojných duchov, ktorí v ňom údajne strašia. Marilyn v ňom žila dva roky, kým sa rozbiehala jej modelingová kariéra. V hoteli zaznamenali veľa prípadov, keď hotelových hostí strašia a budia zo spánku duchovia celebrít, ktorí tu v minulosti bývali. Ide napríklad o ducha herca Montgomeryho Clifta, ktorý v noci chodí po chodbách a hrá na trúbku. Často dochádza k telefonátom na hotelovú recepciu z prázdnych izieb. Ochranka niekoľkokrát videla na kamerách osobu plávajúcu v hotelovom bazéne v čase, keď bol pre hostí zatvorený. Aj na videu počuť hlas, pre ktorý lovec duchov nemá vysvetlenie. História hotela Roosevelt je zlovestná a plná strašidelných príbehov. Možno na tom hoteli predsa len niečo strašidelné bude...