Sujit Kumar (Kurací chlapec), Fidži, 1978
Sujit mal problémové správanie, preto ho rodičia zatvorili do kurníka. Neskôr matka spáchala samovraždu a otca zavraždili, takže zodpovednosť za neho prevzal starý otec. Aj on ho však ho nechával v kurníku. Sujit mal osem rokov, keď ho našli stáť uprostred cesty a mávať rukami, prsty mal stočené dovnútra. Nedokázal sedieť, ale čupel na stoličke ako sliepka a bidielku a jazykom vydával rýchle cvakajúce zvuky. Umiestnili ho do domova dôchodcov, ale keďže bol agresívny, vyše 20 rokov strávil priviazaný posteľnou bielizňou k posteli. Teraz má viac ako 30 rokov a stará sa o neho Elizabeth Claytonová, ktorá ho zachránila.
Kamala a Amala, India, 1920
Kamalu (8) a Amalu (12) našli v roku 1920 vo vlčom brlohu. Deti zachránil reverend Joseph Singh, ktorý sa schoval na strome nad jaskyňou, kde ich ľudia videli. Keď vlci opustili jaskyňu, zbadal dve postavy, ktoré pozerali von z jaskyne. Dievčatá vyzerali otrasne, behali po štyroch a nepôsobili ako ľudské bytosti. Keď ich odviedli, stále spali schúlené spolu, vrčali, strhávali zo seba oblečenie, nejedli nič iné ako surové mäso a vyli. Mali aj fyzické deformácie, ktoré spôsobili poškodené kĺby a skrátené šľachy na rukách a nohách. Nemali žiadny záujem o interakciu s ľuďmi. Ale sluch, zrak a čuch mali výnimočné. Bohužiaľ, Amala zomrela nasledujúci rok po zajatí. Kamala sa nakoniec naučila chodiť vzpriamene a povedať pár slov, ale zomrela v roku 1929 na zlyhanie obličiek, mala len 17 rokov.
Ivan Mišukov, Rusko, 1998
Ivana týrala jeho rodina a keď mal len štyri roky, utiekol. Žil na ulici a žobral. Vybudoval si vzťah so svorkou divokých psov a jedlo, ktoré si vyžobral, zdieľal so psami. Psy mu začali dôverovať a nakoniec sa stal vodcom svorky. Takto žil dva roky, keď ho napokon chytili a umiestnili do detského domova. Ivan si ľudskú reč zachoval vďaka žobraniu a skutočnosť, že strávil medzi zvieratami len krátky čas, pomohli jeho návratu do spoločnosti. Teraz žije normálny život.
Marie Angelique Memmie Le Blanc (Divoké dievča zo Champagne), Francúzsko, 1731
Príbeh Memmie z 18. storočia je prekvapivo dobre zdokumentovaný. Desať rokov žila sama v lesoch Francúzska. Jedla vtáky, žaby a ryby, listy, konáre a korene. Vyzbrojená kyjom bojovala s divými zvieratami, najmä s vlkmi. Zajali ju, keď mala 19 rokov. Mala úplne čiernu pleť, pokrytú chlpmi a ostré pazúry. Mala zdeformované palce, keď nimi vyhrabávala korene a presúvala sa zo stromu na strom ako opica. Nevedela rozprávať a dorozumievala sa len škriekaním. Roky nejedla varené jedlo, keďže z králikov a vtákov sťahovala kožu a jedla ich surové. Jej adaptácia v spoločnosti bola napriek dlhoročnému pobytu v divočine pozoruhodná. Vďaka bohatým mecenášom sa naučila plynule čítať, písať a hovoriť po francúzsky. Memmie zomrela finančne dobre situovaná v Paríži v roku 1775 vo veku 63 rokov.
John Ssebunya (Opičí chlapec), Uganda, 1991
John ušiel z domu v roku 1988 ako trojročný, keď videl, ako mu otec zavraždil matku. Utiekol do džungle a žil tu s opicami. Chytili ho v roku 1991 a umiestnili do detského domova. Jeho strava pozostávala hlavne z koreňov, orechov, sladkých zemiakov a manioku. Na kolenách mal mozole od chodenia ako opica a trpel črevnými červami, ktoré mali až vyše pol metra. John sa naučil hovoriť a ľudsky správať. Neskôr zistili, že veľmi pekne spieva, takže dnes koncertuje v Spojenom kráľovstve s 20-členným detským zborom Pearl of Africa.
Victor (Divoký chlapec z Aveyronu), Francúzsko, 1797
Victora zazreli v lesoch Saint Sernin Sur Rance na juhu Francúzska a zajali ho, ale utiekol. 8. januára 1800 ho opäť chytili, mal vtedy asi 12 rokov, telo pokryté jazvami a nedokázal povedať ani slovo. Keď sa rozšírila správa o jeho zajatí, mnohí vedci ho chceli „skúmať“. Vo voľnej prírode podľa nich strávil sedem rokov. Jeden profesor biológie skúmal Victorovu odolnosť voči chladu tak, že ho poslal nahého von do snehu. Chlapec nevykazoval žiadne nepohodlie. Iní sa ho snažili naučiť hovoriť a správať sa „normálne“, ale nepodarilo sa. Pravdepodobne chlapec predtým vedel rozprávať, ale po pobyte v divočine to už nedokázal. Nakoniec ho previezli do psychiatrického ústavu v Paríži, kde ako 40-ročný zomrel.
