Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Juanov príbeh je smutný, ale inšpiratívny. Všetko začalo, keď mal len 13 rokov a diagnostikovali mu zákerné dedičné ochorenie zvané Peutz-Jeghersov syndróm. Šanca, že Juan dostane rakovinu niektorého z orgánov v tráviacom trakte, bola prakticky stopercentná. Jeho babka a jej strýko zomreli na rakovinu hrubého čreva, Juanov otec musel podstúpiť operáciu, aby neskončil rovnako. Krátko po skončení strednej školy musel aj mladík podstúpiť zákrok, pri ktorom mu odobrali hrubé črevo a konečník. Naneštastie to bol len začiatok.

Vo veku 28 postihol syndróm aj Juanov žalúdok. Diagnóza bola jasná: rakovina. Žalúdok musel ísť preč. Počas operácie Španiel takmer vykrvácal a keď sa zotavil, jeho problémy nekončili. Schudol na 57 kilogramov a tak zoslabol, že vládal ledva prejsť pár krokov. A aby toho nebolo málo, dostal ťažký zápal močového mechúra. Aj ten mu museli odstrániť.

V čase keď sa zotavoval z poslednej operácie, doľahla na svet finančná kríza, ktorá obzvlášť tvrdo zasiahla práve Španielsko. V tom čase dostal Juan od niekoľkých kamarátov ponuku odcestovať do Japonska. A hoci nevedel ani slovo po japonsky, privolil. Tu sa veci začali meniť k lepšiemu. Väčšinu času trávil venčením psa rodičov svojho kamaráta. Jedného dňa sa mu pes vyšmykol a Juan ho začal naháňať. Tak zistil, že je vlastne stále schopný behať, a tak sa behu začal venovať pravidelne.

O niekoľko mesiacov sa presťahoval do malého mesta v Anglicku obklopeného kopcami, kde behával v prírode. Zrazu si začal uvedomovať, že má obrovské šťastie, že žije, a tak začal motivovať ostatných. Cez internet aj osobne.

S pomocou nutricionistu nabral svalovú hmotu a dokázal sa stravovať tak, aby jeho poškodený tráviaci trakt vedel potravu spracovať. Osem mesiacov po poslednej operácii už bol schopný odbehnúť v Barcelone polmaratón za dve hodiny.

Juan pociťuje hlad inak než väčšina ľudí. Nemá žalúdok, a tak mozog nedostáva signál, že by mal prijímať potravu. A keďže tuk tvorí len asi tri percentá mužovej hmotnosti, telo by v prípade potreby nemalo z čoho čerpať zásoby energie. Juan by mohol počas pretekov odpadnúť, naučil sa teda viazať konzumáciu jedla na čas. Dokonca aj počas maratónu zastaví, aby niečo malé zjedol. Funkciu žalúdka zastúpilo tenké črevo, Juan však musí konzumovať malé porcie, aby črevo stíhalo pokrmy spracovávať. Môže jesť väčšinu vecí, má rád šišky, šunku i cestoviny.

"Dokážem stráviť jedlo, ale neušetrím veľa energie, takže musím jesť celý deň. Je to komplikované, ale naučil som sa s tým žiť, “povedal Juan v jednom z rozhovorov. „Šport mi veľmi pomáha a dal mi všetko. Čím viac behám alebo bicyklujem, tým viac jem. Ak jem, mám viac energie a sily. Robím radosť nielen rodine, ale aj iným ľuďom. Slúžim ako motivácia pre tých, ktorí poznajú môj príbeh.“

My môžeme len dodať, že Juanov príbeh je skutočne inšpiratívny.

Nemá hrubé črevo, močový mechúr ani žalúdok. Napriek tomu behá maratóny

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Nemá hrubé črevo, močový mechúr ani žalúdok. Napriek tomu behá maratóny

Noel

Súvisiace články

Jedlo namiesto energeťáku: Tieto kúsky vás nabijú energiou

Jedlá, ktoré redukujú stres a navyše sa z nich nepriberá

Ako sa študovala anatómia: Keď mali v pitvách prsty zločinci

Nedávne pandémie, ktoré poriadne potrápili ľudstvo

Trápne, ale reálne: Čo môže za to, že vás svrbí zadok?

Jedno jablko denne odplaší doktora: Fakt, alebo fikcia?

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás