Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Po stáročia si vedci aj bežní ľudia mysleli, že za šírením moru stoja potkany. Nie je to však pravda! Pôvodný názor, že infikované blchy z potkanov nakazili človeka, dnes už vedci vyvrátili. V 14. storočí neboli potkany v mestách zďaleka také rozšírené, ako dnes. Historické záznamy dokonca ukazujú, že veľké mestá s nimi nemali problémy. Navyše, potkany z lodí zostávali v prístavoch, kde mali dostatok obživy. Ako sa teda „čierna smrť“ rozšírila? Vedci tvrdia, že dôvodom bol vzájomný kontakt medzi ľuďmi. Teória bĺch síce platí, ale nie prostredníctvom potkanov. Mor sa rozšíril vďaka ľudským blchám a všiam, ktoré sa v tom čase rozšírili. Ľudia vtedy žili dosť „na kope“ a v horších hygienických podmienkach sa blchy a vši rýchlo šírili z jednej infikovanej osoby na druhú, čím prenášali mor z človeka na človeka. Infekcia moru sa hromadne vyskytovala aj v severoeurópskych mestách - na miestach, kde populácia potkanov takmer neexistovala. 

Môže za to doprava a migrovanie

Do 14. storočia slúžili na prepravu tovaru kone a vozy, ktoré premávali po neupravených cestách. Išlo o zdĺhavý a pomalý presun, ktorý neprial masovému cestovaniu. S nástupom obchodných ciest došlo k masovému pohybu ľudí, čo zároveň prispelo k rýchlejšiemu šíreniu chorôb. Odborníci tvrdia, že otvorenie Hodvábnej cesty urýchlilo nielen prepravu tovaru, ale aj moru. Zlepšená doprava však bola len polovicou problému. V dôsledku rýchleho zlepšovania obchodných ciest sa do miest sťahovalo viac ľudí a Európa sa menila na región s viacerými mestskými obchodnými centrami. Ľudia bývali bližšie, takže keď mor zasiahol jednu rodinu, rýchlo sa rozšíril do ďalšej. K rozšíreniu moru prispeli aj pútnické miesta. Tisíce ľudí z rôznych komunít sa síce spoločne modlili, ale následne priniesli mor domov svojim rodinám a susedom. Choroba sa tak ľahko rozšírila po celej Európe a zničila takmer každé mesto, ktoré jej stálo v ceste. 

Ľudia nečakali len na smrť

Hoci mor nekontrolovateľne zúril, neznamená to, že ľudia úplne rezignovali. Vtedajší Európania v skutočnosti urobili obrovský kus práce, aby sa pokúsili zmierniť jeho smrtiace účinky. Taliani napríklad zaviedli rozsiahle „trentino“ obdobia - 30-dňové izolácie pre postihnuté regióny. Keď to nefungovalo, prešli na 40-dňové izolačné obdobie (quaranta giorni), dnes známe ako karanténa. Milánski úradníci pre miestnych obyvateľov nastavili ešte prísnejšie pravidlá. Zakázali vstup do mesta všetkým pútnikom a cestujúcim. Vyslali svojich lekárov do rôznych častí sveta, aby sledovali šírenie moru a správanie choroby. Ďalším mestom, kde mor zanechal tragické následky bol Dubrovník. Juhoeurópske mesto, ktoré leží v dnešnom Chorvátsku, bolo v tom čase známe ako Ragusa a bolo pod talianskou nadvládou. V roku 1370, asi 20 rokov po tom, čo čierna smrť prvýkrát obehla Európu, utrpel Dubrovník už druhú epidémiu. Mesto okamžite konalo a oplotilo prístav s pravidlami 40-dňovej karantény pre všetkých. Lode, ktoré vplávali do prístavu museli najprv šesť týždňov kotviť, kým im dovolili vyložiť tovar. Mesto tiež prijalo sériu trestov pre obyvateľov, ktorí porušili morové zákony. Dokonca si najalo ľudí, ktorí strážili mestskú bránu, aby zabránili nepovolaným vstúpiť do mesta.

Mor trval dlhšie, ako si myslíte

Prvá historicky doložená epidémia bubonického moru vypukla počas vlády Justiniána, v roku 541 v Konštantínopole, vtedajšom najväčšom európskom meste. Nákaza do mesta prenikla zrejme z Egypta alebo Etiópie. V 7. a 8. storočí sa Európou šírili ďalšie vlny nákazy, pričom podľa odhadov mohol byť celkový počet obetí asi 25 miliónov. Až do 14. storočia, keď dorazila obrovská vlna moru, mohol čierny mor zabiť až 100 miliónov ľudí. Výskum baktérie Yersinia pestis ukázal, že rovnaký mikroorganizmus zodpovedal za všetky tri hlavné pandémie: Justiniánov mor, čiernu smrť zo 14. storočia a veľké šírenie na začiatku 19. storočia. Ak si myslíte, že dnes mor už neexistuje, mýlite sa. Prípady bubonického moru sa stále vyskytujú na celom svete. Len v rokoch 1970 až 2020 Centrá pre kontrolu chorôb uviedli, že USA ochorelo takmer 500 ľudí, pričom väčšina z nich žila vo vidieckych západných oblastiach krajiny. Nedávne epidémie viedli k úmrtiam aj v iných častiach sveta. V roku 2021 sa v Konžskej demokratickej republike nakazilo chorobu 100 ľudí, 13 z nich zomrelo a v tom istom roku na Madagaskare ochorelo 60 ľudí

Mýty o čiernej smrti, ktorým ľudia dodnes bez problémov veria

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Mýty o čiernej smrti, ktorým ľudia dodnes bez problémov veria

Radomír

Súvisiace články

Poznáte plemená psov? Dokážte to v náročnom KVÍZE!

Videli ste už dômyselnejší ťahák? Jeho tvorba musela trvať hodiny

Zaujímavosti o jedle: Už ste o nich počuli? (KVÍZ)

Festivaly spojené so smrťou: Už ste o nich počuli?

Bizarné a smrtiace katastrofy, ktoré spôsobilo jedlo

Najmenší cicavec na svete by si oddýchol na vašom prste

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás