Naša planéta je domovom najmenej 1200 druhov netopierov, no najmenší z nich sa vyskytuje len v niekoľkých jaskyniach v Thajsku a Mjanmarsku. Prezývajú ho aj „čmeliakový netopier“, keďže veľkosťou sa skutočne ponáša na hmyz a pokojne si ustelie na ľudskom prste. Dospelý jedinec meria od 29 do 33 milimetrov a váži len dva gramy, pritom má však rozpätie krídiel až 17 centimetrov.
Najmenšieho cicavca objavil v roku 1973 thajský biológ Kitti Thonglongya, po ktorom nesie tento netopier aj svoj latinský názov. Následne sa stalo pozorovanie netopiera pomerne populárnou záležitosťou nielen v západnom Thajsku, kde sídli v 44 jaskyniach, ale aj v Mjanmarsku, kde obýva päť vápencových jaskýň.
Ľudská pozornosť samozrejme netopierikovi thajskému neprospela. Viaceré jaskyne sa premenili doslova na turistické atrakcie, čo viedlo k zničeniu prirodzeného prostredia týchto živočíchov. Stalo sa tak najmä preto, že prevádzkovatelia jaskýň tunely a sály upravovali tak, aby boli čo najpohodlnejšie pre ľudí, a zabúdali pritom na netopiere.
Prieskum z roku 2009 ukázal, že v Thajsku žilo v tom čase približne 45-tisíc jedincov druhu
Craseonycteris thonglongyai, z Mjanmarska však žiadne dáta neexistujú. Predpokladá sa však, že ich bude podstatne menej.
Netopieriky thajské žijú v pomerne malých kolóniách, ktoré majú od desať do 100 členov. Našli sa však už aj podstatne väčšie kolónie s 500 netopiermi. Craseonycteris thonglongyai je nočným predátorom, ktorý pri love hmyzu využíva echolokáciu podobne ako iné netopiere. Jaskyňu opúšťa na krátku dobu, približne na 30 minút večer a 20 minút pred východom slnka. Samice rodia koncom obdobia sucha vždy len jedno mláďa, ktoré buď stále ostáva v jaskyni, alebo sa prisaté k matke vydáva na lov s ňou.
