Spomínate si na&nbsp;film Armageddon s&nbsp;Bruceom Willisom z&nbsp;roku 1998? Tu a&nbsp;tam sa aj dnes zjaví vo&nbsp;vysielaní niektorej z&nbsp;našich televíznych staníc. Dej je jednoduchý – vedci zistia, že k&nbsp;Zemi sa blíži obrovský asteroid a&nbsp;neexistuje iná šanca, než vyslať k&nbsp;nemu pilotovaný modul, ktorého posádka vyvŕta do&nbsp;povrchu dieru a&nbsp;v&nbsp;nej odpália jadrovú bombu.

Film bol poňatý veľkoryso, zarobil vyše pol miliardy dolárov, no kritika z&nbsp;neho nadšená nebola a&nbsp;odborníci mu vyčítali obrovské množstvo faktických chýb. Jedno mu však uprieť nemožno. Metóda, ktorú opisuje ako jedinú možnú na&nbsp;odvrátenie katastrofy v&nbsp;mimoriadne krátkom čase, má reálne podklady.

Z&nbsp;fikcie realita Vedci dokonca už pracujú na&nbsp;tom, aby sa zo&nbsp;sféry teórie pretavila do&nbsp;praxe. Pravda je aj to, že ak by nálož explodovala nie na&nbsp;povrchu, ale tesne pod ním, napríklad v&nbsp;hĺbke okolo troch metrov, účinok explózie by sa rádovo – odhadom až dvadsaťnásobne – zvýšil.

Najďalej zašiel projekt nazvaný HAIV. Za&nbsp;touto skratkou sa skrýva označenie Hypervelocity Asteroid Intercept Vehicle, teda niečo ako nadzvukový stroj na&nbsp;zadržanie asteroidov. Nedávno ho na&nbsp;konferencii NASA, venovanej pokročilým vedeckým konceptom, predstavil vedecký tím z&nbsp;inštitútu ADRC, Asteroid Deflection Research Center, zaoberajúceho sa výskumom možností, ako nebezpečné objekty odkloniť z&nbsp;kolíznej dráhy so&nbsp;Zemou. Vedie ho profesor Bong Wie a&nbsp;celý inštitút patrí pod Iowa State University.

Jeho a podobným projektom pripisujú v NASA mimoriadny význam. A niet sa čomu diviť, veď to, že sa objekt schopný vážne ohroziť život na našej planéte objaví, je isté. Nik však nevie, kedy a nik ani nedokáže povedať, či ho dokážeme spozorovať s dostatočným predstihom na to, aby sme boli schopní podniknúť niečo zmysluplné. Tieto obavy ešte umocnila explózia veľkého meteoritu nad Čeljabinskom, ku ktorej došlo v roku 2013 a&nbsp;zranilo sa pri nej okolo tisícpäťsto ľudí. Takéto nešťastie sa môže kedykoľvek zopakovať, pretože aj pomerne veľké telesá môže byť v&nbsp;súčasnosti problém včas spozorovať.

Natieranie asteroidov Pri telesách, o&nbsp;ktorých sa dozvieme s&nbsp;veľkým časovým predstihom, sa uvažuje o&nbsp;mnohých spôsoboch, ako ich odkloniť z&nbsp;kolíznej dráhy. Niektorí odborníci navrhujú odkloniť ich pomocou solárnych plachetníc, s&nbsp;ktorými sa dosť experimentuje v&nbsp;posledných rokoch, a&nbsp;experimenty sa pomaly, ale isto presúvajú z&nbsp;laboratórií priamo do&nbsp;kozmu.

Iní zas tvrdia, že by dokonca stačilo natrieť asteroid farbou s&nbsp;dobrou odrazovosťou a&nbsp;potom využiť na&nbsp;jeho odklon zvýšený tlak fotónov, ktoré produkuje Slnko. Na&nbsp;to by však bolo potrebné, aby sme sa o&nbsp;zrážke dozvedeli aspoň s&nbsp;dvadsaťročným predstihom. Čo však, ak sa o&nbsp;nej dozvieme len s&nbsp;niekoľkotýždňovým, prípadne niekoľkodňovým predstihom?

Explózia na&nbsp;pokračovanie Vtedy sa dostane k&nbsp;slovu Bruce Willis aj so&nbsp;svojou atómovkou. Tentoraz však scenár napísal profesor Wie a&nbsp;vyzerá takto: Jeho vesmírny modul s&nbsp;pracovným označením HAIV by sa stretol s&nbsp;asteroidom v&nbsp;dostatočnej vzdialenosti od&nbsp;Zeme.

Najprv by k&nbsp;asteroidu vyslal malý kinetický impaktor. Jeho úlohou by bolo naraziť do&nbsp;povrchu a&nbsp;vyhĺbiť doň kráter. Doň by s&nbsp;milisekundovým oneskorením vletela nukleárna bomba. Tá by vďaka impaktoru neexplodovala na&nbsp;povrchu, ale v&nbsp;určitej hĺbke, čo by spôsobilo rozbitie asteroidu na&nbsp;milióny malých kúskov.

Vďaka výbuchu v&nbsp;kráteri by sa podľa Wieho ničivá sila bomby približne zdvadsaťnásobila. Samozrejme, niektoré z&nbsp;úlomkov by zasiahli aj našu planétu. Ich počet a&nbsp;veľkosť by záviseli od&nbsp;veľkosti asteroidu a&nbsp;od&nbsp;vzdialenosti, v&nbsp;akej bol zničený.

Bezpečné riešenie Spôsobené škody by však mali byť minimálne. Napríklad na&nbsp;takéto zničenie asteroidu s&nbsp;priemerom tristo metrov by stačilo, ak by ho vedci spozorovali aspoň tridsať dní pred nárazom do&nbsp;Zeme.

To je čas, za&nbsp;ktorý by bolo možné vyslať modul s&nbsp;jadrovou náložou a&nbsp;impaktorom tak, aby k&nbsp;explózii prišlo dostatočne ďaleko. Do&nbsp;Zeme by potom narazili len jeho úlomky, ktorých hmotnosť by bola nižšia ako 0,1 percenta hmotnosti pôvodného objektu.

Včasné varovanie Na&nbsp;to, aby to fungovalo, musel by byť na&nbsp;Zemi dostatočne účinný systém vyhľadávania a&nbsp;včasného varovania pred potenciálne nebezpečnými vesmírnymi objektmi. Takým by mohol byť ATLAS – Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System, v&nbsp;súčasnosti vyvíjaný Havajskou univerzitou s&nbsp;výraznou finančnou pomocou NASA.

Funkčný by mohol byť už v&nbsp;budúcom roku, pričom by mal dokázať varovať pred objektmi s&nbsp;priemerom okolo osem metrov najneskôr deň pred nárazom, s&nbsp;priemerom štyridsaťpäť metrov s&nbsp;týždňovým predstihom a&nbsp;s&nbsp;priemerom okolo stoštyridsať metrov s&nbsp;trojtýždňovým predstihom.

Nasledujúce vyslanie modulu HAIV by takisto nebola drahá záležitosť. Stálo by okolo päťsto miliónov dolárov, teda neporovnateľne menej než jeden štart raketoplánu. Podľa odborníkov z&nbsp;NASA je HAIV jeden z&nbsp;najrealistickejšie vyzerajúcich projektov, vyvíjaných s&nbsp;cieľom zabrániť kolízii Zeme s&nbsp;väčším asteroidom. Kým sa však stane realitou, zostáva nám len dúfať, že sa nestane nič podobné alebo horšie ako v roku 2013 v&nbsp;Čeljabinsku.

Zachráni nás pred asteroidom filmový vynález? Už je vo vývoji

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Zachráni nás pred asteroidom filmový vynález? Už je vo vývoji

Súvisiace články

Spodná bielizeň vydrží mesiace bez prania, má samočistiacu schopnosť

Breitspurbahn: Hitlerova megaželeznica mala siahať až do Indie

5 druhov zvierat a rastlín, ktoré by bez človeka neexistovali

FOTO Pre peniaze riskovali životy: Odvážlivci chodili po krídlach bez padákov

5G sieť nešíri koronavírus, ale budúcnosť: Čo všetko dokáže?

Rak mramorový dobýja svet, dokáže sám seba klonovať

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás