Spomínate si na&nbsp;film Armageddon s&nbsp;Bruceom Willisom z&nbsp;roku 1998? Tu a&nbsp;tam sa aj dnes zjaví vo&nbsp;vysielaní niektorej z&nbsp;našich televíznych staníc. Dej je jednoduchý – vedci zistia, že k&nbsp;Zemi sa blíži obrovský asteroid a&nbsp;neexistuje iná šanca, než vyslať k&nbsp;nemu pilotovaný modul, ktorého posádka vyvŕta do&nbsp;povrchu dieru a&nbsp;v&nbsp;nej odpália jadrovú bombu.

Film bol poňatý veľkoryso, zarobil vyše pol miliardy dolárov, no kritika z&nbsp;neho nadšená nebola a&nbsp;odborníci mu vyčítali obrovské množstvo faktických chýb. Jedno mu však uprieť nemožno. Metóda, ktorú opisuje ako jedinú možnú na&nbsp;odvrátenie katastrofy v&nbsp;mimoriadne krátkom čase, má reálne podklady.

Z&nbsp;fikcie realita Vedci dokonca už pracujú na&nbsp;tom, aby sa zo&nbsp;sféry teórie pretavila do&nbsp;praxe. Pravda je aj to, že ak by nálož explodovala nie na&nbsp;povrchu, ale tesne pod ním, napríklad v&nbsp;hĺbke okolo troch metrov, účinok explózie by sa rádovo – odhadom až dvadsaťnásobne – zvýšil.

Najďalej zašiel projekt nazvaný HAIV. Za&nbsp;touto skratkou sa skrýva označenie Hypervelocity Asteroid Intercept Vehicle, teda niečo ako nadzvukový stroj na&nbsp;zadržanie asteroidov. Nedávno ho na&nbsp;konferencii NASA, venovanej pokročilým vedeckým konceptom, predstavil vedecký tím z&nbsp;inštitútu ADRC, Asteroid Deflection Research Center, zaoberajúceho sa výskumom možností, ako nebezpečné objekty odkloniť z&nbsp;kolíznej dráhy so&nbsp;Zemou. Vedie ho profesor Bong Wie a&nbsp;celý inštitút patrí pod Iowa State University.

Jeho a podobným projektom pripisujú v NASA mimoriadny význam. A niet sa čomu diviť, veď to, že sa objekt schopný vážne ohroziť život na našej planéte objaví, je isté. Nik však nevie, kedy a nik ani nedokáže povedať, či ho dokážeme spozorovať s dostatočným predstihom na to, aby sme boli schopní podniknúť niečo zmysluplné. Tieto obavy ešte umocnila explózia veľkého meteoritu nad Čeljabinskom, ku ktorej došlo v roku 2013 a&nbsp;zranilo sa pri nej okolo tisícpäťsto ľudí. Takéto nešťastie sa môže kedykoľvek zopakovať, pretože aj pomerne veľké telesá môže byť v&nbsp;súčasnosti problém včas spozorovať.

Natieranie asteroidov Pri telesách, o&nbsp;ktorých sa dozvieme s&nbsp;veľkým časovým predstihom, sa uvažuje o&nbsp;mnohých spôsoboch, ako ich odkloniť z&nbsp;kolíznej dráhy. Niektorí odborníci navrhujú odkloniť ich pomocou solárnych plachetníc, s&nbsp;ktorými sa dosť experimentuje v&nbsp;posledných rokoch, a&nbsp;experimenty sa pomaly, ale isto presúvajú z&nbsp;laboratórií priamo do&nbsp;kozmu.

Iní zas tvrdia, že by dokonca stačilo natrieť asteroid farbou s&nbsp;dobrou odrazovosťou a&nbsp;potom využiť na&nbsp;jeho odklon zvýšený tlak fotónov, ktoré produkuje Slnko. Na&nbsp;to by však bolo potrebné, aby sme sa o&nbsp;zrážke dozvedeli aspoň s&nbsp;dvadsaťročným predstihom. Čo však, ak sa o&nbsp;nej dozvieme len s&nbsp;niekoľkotýždňovým, prípadne niekoľkodňovým predstihom?

Explózia na&nbsp;pokračovanie Vtedy sa dostane k&nbsp;slovu Bruce Willis aj so&nbsp;svojou atómovkou. Tentoraz však scenár napísal profesor Wie a&nbsp;vyzerá takto: Jeho vesmírny modul s&nbsp;pracovným označením HAIV by sa stretol s&nbsp;asteroidom v&nbsp;dostatočnej vzdialenosti od&nbsp;Zeme.

Najprv by k&nbsp;asteroidu vyslal malý kinetický impaktor. Jeho úlohou by bolo naraziť do&nbsp;povrchu a&nbsp;vyhĺbiť doň kráter. Doň by s&nbsp;milisekundovým oneskorením vletela nukleárna bomba. Tá by vďaka impaktoru neexplodovala na&nbsp;povrchu, ale v&nbsp;určitej hĺbke, čo by spôsobilo rozbitie asteroidu na&nbsp;milióny malých kúskov.

Vďaka výbuchu v&nbsp;kráteri by sa podľa Wieho ničivá sila bomby približne zdvadsaťnásobila. Samozrejme, niektoré z&nbsp;úlomkov by zasiahli aj našu planétu. Ich počet a&nbsp;veľkosť by záviseli od&nbsp;veľkosti asteroidu a&nbsp;od&nbsp;vzdialenosti, v&nbsp;akej bol zničený.

Bezpečné riešenie Spôsobené škody by však mali byť minimálne. Napríklad na&nbsp;takéto zničenie asteroidu s&nbsp;priemerom tristo metrov by stačilo, ak by ho vedci spozorovali aspoň tridsať dní pred nárazom do&nbsp;Zeme.

To je čas, za&nbsp;ktorý by bolo možné vyslať modul s&nbsp;jadrovou náložou a&nbsp;impaktorom tak, aby k&nbsp;explózii prišlo dostatočne ďaleko. Do&nbsp;Zeme by potom narazili len jeho úlomky, ktorých hmotnosť by bola nižšia ako 0,1 percenta hmotnosti pôvodného objektu.

Včasné varovanie Na&nbsp;to, aby to fungovalo, musel by byť na&nbsp;Zemi dostatočne účinný systém vyhľadávania a&nbsp;včasného varovania pred potenciálne nebezpečnými vesmírnymi objektmi. Takým by mohol byť ATLAS – Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System, v&nbsp;súčasnosti vyvíjaný Havajskou univerzitou s&nbsp;výraznou finančnou pomocou NASA.

Funkčný by mohol byť už v&nbsp;budúcom roku, pričom by mal dokázať varovať pred objektmi s&nbsp;priemerom okolo osem metrov najneskôr deň pred nárazom, s&nbsp;priemerom štyridsaťpäť metrov s&nbsp;týždňovým predstihom a&nbsp;s&nbsp;priemerom okolo stoštyridsať metrov s&nbsp;trojtýždňovým predstihom.

Nasledujúce vyslanie modulu HAIV by takisto nebola drahá záležitosť. Stálo by okolo päťsto miliónov dolárov, teda neporovnateľne menej než jeden štart raketoplánu. Podľa odborníkov z&nbsp;NASA je HAIV jeden z&nbsp;najrealistickejšie vyzerajúcich projektov, vyvíjaných s&nbsp;cieľom zabrániť kolízii Zeme s&nbsp;väčším asteroidom. Kým sa však stane realitou, zostáva nám len dúfať, že sa nestane nič podobné alebo horšie ako v roku 2013 v&nbsp;Čeljabinsku.

Zachráni nás pred asteroidom filmový vynález? Už je vo vývoji

Výber pre vás

Zachráni nás pred asteroidom filmový vynález? Už je vo vývoji

Súvisiace články

Spodná bielizeň vydrží mesiace bez prania, má samočistiacu schopnosť

Breitspurbahn: Hitlerova megaželeznica mala siahať až do Indie

5 druhov zvierat a rastlín, ktoré by bez človeka neexistovali

FOTO Pre peniaze riskovali životy: Odvážlivci chodili po krídlach bez padákov

5G sieť nešíri koronavírus, ale budúcnosť: Čo všetko dokáže?

Rak mramorový dobýja svet, dokáže sám seba klonovať

Výber pre vás