Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Vedci tohto raka ešte ani poriadne nepomenovali, stále totiž presne nevedia, či ide o&nbsp;samostatný druh, alebo len o&nbsp;mutáciu už existujúceho druhu. Latinsky ho teda dočasne pomenovali ako Procambarus sp. Môžeme mu však pokojne hovoriť tak, ako ho volajú Nemci: Marmorkrebs, teda rak mramorový.

Práve nemeckí vedci objavili tohto raka prvýkrát v&nbsp;polovici 90. rokov. Jeho pôvod je absolútne nejasný, vie sa len to, že rak mramorový je blízky príbuzný iného druhu raka, ktorý žije na Floride. Do voľnej prírody v&nbsp;Európe sa mal dostať cez obchodníka, ktorého očarila nielen veľkosť raka, ale aj množstvo vajíčok, ktoré bol schopný naklásť. Rozdal niekoľko mladých jedincov svojím priateľom a&nbsp;postupne sa rak mramorový dostal až na pulty obchodov. A&nbsp;vtedy si akvaristi i&nbsp;vedci začali všímať zvláštnu vec: v&nbsp;populácii sa nevyskytovali žiadne samce.

Ako bolo teda možné, že počet rakov mramorových rástol? Ako mohol jedinec po dosiahnutí pohlavnej zrelosti jednoducho naklásť stovky vajíčok? Odborníci zistili, že rak mramorový ovláda čosi ako klonovanie. Odbornejšie povedané, ako jediný druh kôrovca sa množí partenogenézou, teda bez oplodňovania samčou bunkou.

Túto schopnosť vedci potvrdili v&nbsp;roku 2003, vtedy však už rak mramorový dávno nebol len akváriovým živočíchom. Dostal sa do prírody a&nbsp;podujal sa dobyť vodný svet. Z&nbsp;riek a&nbsp;jazier začal vytláčať iné druhy rakov, problém však mali aj chovatelia. Spočiatku sa starali len o&nbsp;pár jedincov, no rýchlo ich začali mať na starosť stovky. Kto ich nechcel rovno zabíjať, vypúšťal ich do voľnej prírody a&nbsp;narušoval tak krehkú rovnováhu.

Rak mramorový sa rýchlo rozšíril nielen po Nemecku. Jeho výskyt potvrdili aj vo Francúzsku, Švédsku, Taliansku či na Slovensku. Dostal sa však aj na Madagaskar a&nbsp;do Japonska, opäť cez chovateľov. Najväčší problém je však s&nbsp;nimi v&nbsp;Nemecku, kde sa v&nbsp;niektorých jazerách dajú v&nbsp;noci chytať rukami. Doložený je prípad, kedy traja muži chytili 150 rakov mramorových za tri hodiny.

Byť druhom schopný partenogenézy má svoje výhody. Hlavnou je schopnosť rýchleho množenia a&nbsp;šírenia, veď na Madagaskare ovládol rak mramorový územie s&nbsp;dvojnásobnou rozlohou Slovenska v&nbsp;priebehu desiatich rokov. Ako inak, na úkor iných druhov.

Hlavnou nevýhodou je naopak náchylnosť na choroby. Jediný patogén by dokázal celosvetovú populáciu pomerne rýchlo vyhubiť. Zatiaľ sa však rakom mramorovým darí a&nbsp;vedci sú zvedaví, dokedy.

Rak mramorový dobýja svet, dokáže sám seba klonovať

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Rak mramorový dobýja svet, dokáže sám seba klonovať

Noel

Súvisiace články

Antické vykopávky, ktoré vám zaručene rozšíria obzory

Čarovné fotografie tajomných miest, ktoré by ste chceli navštíviť

Paríž v prvej svetovej vojne: Pamiatky sa chránili vrecami s pieskom

Houston, máme problém: Ikona vesmírneho programu sa rozpadá

Tajomstvo komárov: Prečo nás svrbia ich štípance?

Bajkalský zen: Fenomén, ktorý veda dosiaľ celkom neobjasnila

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás