Dá sa povedať, že boli predchodcami dnešných kaskadérov. Začali s „obyčajným“ kráčaním po krídlach a ich kúsky sa postupom času stávali čoraz komplikovanejšími. Robili stojky na rukách, hrali tenis a preskakovali z lietadla na lietadlo. Neraz hrdo priznávali, že zarábajú vďaka tomu, že ľudia chcú vidieť niekoho riskovať život, či rovno zomrieť.

Základným pravidlom bolo: „Nikdy sa nepúšťaj niečoho pevného, kým nedržíš čosi iné“. Jednoducho povedané, jednou rukou sa musel dotyčný vždy pridržiavať konštrukcie a tým sa istiť. Pri komplikovanejších kúskoch, akým bolo napríklad hranie tenisu, boli pre zmenu odvážlivci pripútaní ku krídlam nohami.

Priekopníkom v kráčaní po krídlach bol Američan Ormer Locklear. Preslávil sa tým, že dokázal opravovať krídla počas letu, a neskôr si z kaskadérskych kúskov urobil živnosť. Tá sa mu stala osudnou, zabil sa po páde z lietadla.

V roku 1938 americké úrady rozhodli, že „krídlochodci“ musia nosiť padáky, aby sa predišlo množiacim sa nehodám. V nasledujúcej dekáde zlatý vek tejto adrenalínovej zábavky skončil, ešte aj dnes sa však nájdu kaskadéri, ktorí sa jej venujú.

Fotografie odvážnych mužov i žien uvidíte v našej galérii.