Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Mor v&nbsp;Aténach (430–427 pred Kristom)

Zničujúca epidémia moru zasiahla mestský štát Atény v starom Grécku počas druhého roku peloponézskej vojny. Keď sa zdalo, že aténske víťazstvo je na dosah, do Atén „zavítal“ mor cez Pireus, mestský prístav a jediný zdroj potravy a zásob. Choroba zasiahla aj mestský štát Sparta a veľkú časť východného Stredomoria.&nbsp;Mor sa vrátil ešte dvakrát, v roku 429 pred Kristom a v zime v&nbsp;roku 427 pred Kristom.&nbsp;Moderní historici pripúšťajú, že práve mor mohol byť kritickým faktorom pri prehre vo vojne. Panuje zhoda, že prehra pripravila pôdu pre úspech Macedóncov a nakoniec Rimanov.&nbsp;Ľudia epidémiu prežívali o&nbsp;to ťažšie, že išla ruka v&nbsp;ruke s&nbsp;inými ochoreniami ako boli týfus, kiahne, osýpky a syndróm toxického šoku.

Choroby na trase Európa - Amerika (16. storočie)

Pred objavením bola Amerika úplne izolovaná od euroázijsko-africkej pevniny.&nbsp;Už prvé rozsiahle kontakty medzi Európanmi a pôvodnými obyvateľmi amerických kontinentov spôsobili obrovské ​​pandémie osýpok, kiahní a ďalších euroázijských chorôb.&nbsp;Choroby sa rýchlo šírili&nbsp;medzi pôvodným americkým obyvateľstvom, čo viedlo k drastickému poklesu populácie a&nbsp;zániku amerických kultúr.&nbsp;Kiahne a ďalšie choroby v 16. storočí nakazili a ochromili civilizáciu Aztékov a Inkov v Strednej a Južnej Amerike.&nbsp;Importované ochorenia spolu so stratou obyvateľstva a úmrtím vojenských a sociálnych vodcov prispeli k úpadku oboch amerických ríš a k podrobeniu amerických národov Európanmi. Choroby však prúdili oboma smermi. Napríklad syfilis sa dostal do Európy práve z&nbsp;Ameriky, pričom zdecimoval veľkú časť populácie.

Veľký mor v&nbsp;Miláne (1629–1631)

Taliansko bolo v rokoch 1629–1631 jedným z ohnísk európskeho moru. Mor zasiahol najmä sever krajiny.&nbsp;Epidémia označovaná ako milánsky mor si vyžiadala životy približne 280 000 ľudí, pričom obzvlášť vysokú úmrtnosť zaznamenalo Lombardsko a Benátky.&nbsp;Epizódu považujú historici za jedno z posledných ohnísk storočnej pandémie&nbsp;bubonického moru, ktorý prenášali blchy. Nemecké a&nbsp;francúzske vojenské jednotky&nbsp;v roku 1629&nbsp;priniesli mor do talianskeho mesta Mantua v dôsledku presunov spojených s tridsaťročnou vojnou. Ustupujúce &nbsp;benátske jednotky nakazené morom rozšírili infekciu do ostatných častí Talianska a Rakúska.&nbsp;

Veľký mor v&nbsp;Marseille (1720 – 1722)

Marseille bol jedným z najvýznamnejších európskych ohnísk démonického moru na začiatku 18. storočia.&nbsp;Choroba, ktorá dorazila do francúzskeho Marseille v roku 1720, zabila 100-tisíc ľudí v meste a&nbsp;v okolitých oblastiach.&nbsp;Marseille sa však z epidémie rýchlo spamätal.&nbsp;Obnova hospodárskej činnosti trvala iba niekoľko rokov, pretože obchod sa rozšíril do západnej Indie a Latinskej Ameriky.&nbsp;Do roku 1765 počet populácie dosiahol úroveň spred roku 1720.&nbsp;Medzi metódy na zastavenie šírenia moru patril aj akt parlamentu z Aix, ktorý ukladal&nbsp;trest smrti každému, kto by vycestoval z&nbsp;Marseille alebo sa kontaktoval so zvyškom Provensálska.&nbsp;Na zabezpečenie nariadenia na vidieku postavili morový múr - Mur de la Peste.

Moskovský mor a&nbsp;následné nepokoje (1770 -1771)

Prvé príznaky moru v&nbsp;Moskve&nbsp;vypukli koncom roka 1770, ktoré sa na jar 1771 zmenili na veľkú epidémiu. Opatrenia nariadené miestnymi orgánmi, ako nútená karanténa, zničenie kontaminovaného majetku bez náhrady, rozsiahle kontroly, uzavretie verejných kúpeľov a&nbsp;mnohé ďalšie vyvolali u občanov strach a hnev.&nbsp;Mnoho tovární, trhov, obchodov a administratívnych budov zavreli, čo paralyzovalo ekonomiku mesta. Nasledoval akútny nedostatok potravín, ktorý spôsobil zhoršenie životných podmienok väčšiny Moskovčanov. Ruská šľachta a dobre situovaní obyvatelia mesta preto opustili mesto. Ráno 17. septembra 1771 sa pred bránami mesta zhromaždilo okolo tisíc ľudí, ktorí žiadali prepustenie zajatých povstalcov a ukončenie karantény.&nbsp;Armáde dav rozohnala a nepokoje potlačila.&nbsp;Asi 300 osôb postavili pred súd.&nbsp;Vládna komisia na čele s Grigorijom Orlovom sa pokúsila koncom roka 1771 nastoliť v Moskve poriadok.&nbsp;Urobili niekoľko opatrení proti moru a&nbsp;občanom poskytli prácu a jedlo, ktoré obyvateľov na nejaký čas upokojili.

Neznáme a smrtiace epidémie, ktoré kosili ľudí po tisícoch

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Neznáme a smrtiace epidémie, ktoré kosili ľudí po tisícoch

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Neuveriteľné zvieracie schopnosti, ktoré veda odhalila len nedávno

Spodná bielizeň vydrží mesiace bez prania, má samočistiacu schopnosť

Breitspurbahn: Hitlerova megaželeznica mala siahať až do Indie

VIDEO Poschodové obytné auto vyvezie človeka výťahom

FOTO Pre peniaze riskovali životy: Odvážlivci chodili po krídlach bez padákov

Najguľatejší predmet na Zemi: Viete, prečo vznikol?

Výber pre vás