Začneme porovnaním: ak by ste našu planétu so všetkými jej oceánskymi priekopami a vysokými štítmi zmenšili na veľkosť pingpongovej loptičky, bola by hladšia než skutočná loptička na stolný tenis. Avšak objekt, ktorý vytvorili vedci z kremíka, je oveľa dokonalejšou guľou. Keby ste ho zväčšili na veľkosť Zeme, výškový rozdiel medzi najvyšším vrchom a najnižšou oceánskou priekopou by bol len asi 4,5 metra.

Keď odborníci začali s výrobou týchto dokonalých gúľ, rozdiel bol pritom „až“ 15 metrov. Postupom času sa však zdokonalili vo vyhladzovaní povrchu, lenže za poriadne vysokú sumu. Len samotný kremíkový kryštál stojí asi milión eur a ďalšie tri milióny stojí vyhladzovací proces.

Prečo by niekto míňal taký majetok na výrobu dokonale hladkého predmetu? Nuž, stalo sa tak v rámci najdlhšie trvajúceho problému v oblasti merania, a tým je definícia kilogramu. Presne tak, táto fyzikálna jednotka stále uniká presnej definícii. Na rozdiel od takého metra, ktorý sa definuje na základe konštantnej rýchlosti svetla, je kilogram väčším orieškom.

V škole ste sa možno učili definíciu kilogramu, ktorá vznikla ešte v roku 1799. Zjednodušene povedané, liter vody pri teplote štyri stupne Celzia má hmotnosť jeden kilogram. O sto rokov neskôr slúžil na definíciu metra špeciálny valec zo zliatiny platiny a irídia, ktorý je uložený v trezore v Medzinárodnom úrade pre miery a váhy v Paríži.

Lenže s valcom bol problém. Jeho hmotnosť sa predsa len menila, na čo sa prišlo s vynájdením dokonalejších meracích prístrojov. A čo bolo horšie, každá zo 40 identických kópií uložených na rôznych miestach a v rôznych podmienkach mala inú hmotnosť.

A tak sa do riešenia problému zapojili ľudia z Projektu Avogadro. Prišli s myšlienkou, že v dokonalej guli z izotopu kremíka-28 bude presný počet atómov. Priemer gule bude možné laserom odmerať a vďaka tomu vyrátať presný počet atómov v tomto objekte. Na základe Avogadrovej konštanty, ktorá vyjadruje počet častíc v jednom mole látky, by sa tak dal kilogram presne definovať.

A tak vznikla zatiaľ najdokonalejšia guľa, akú poznáme. Odborníci na nej pracovali stovky hodín, má priemer 93,6 milimetra a nedokonalosti nie sú väčšie než 50 nanometrov. Napriek tomu sa im ale nepodarilo nanovo zadefinovať kilogram. Nová definícia sa začala používať 20. mája 2019 a odvíja sa od definície metra, sekundy a Planckovej konštanty.

A čo najguľatejší objekt? Ten neskončil v múzeu, ale v praxi. Využíva ho britská firma Heason Technology, ktorá sa zaoberá vývojom pozičných a pohybových technológií.