Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Schopnosť psov cítiť vôňu tepla nie je jedinou úžasnou schopnosťou, ktorú vedci nedávno objavili.&nbsp;Už nejaký čas je známe, že vtáky, mloky a žaby vedia navigovať smer svojho pohybu snímaním magnetického poľa planéty.&nbsp;Zmysel, ktorý zodpovedá za túto schopnosť, sa nazýva magnetorecepcia.&nbsp;Aj psy majú tento zmysel, hoci nie je jasné, ako dokážu detekovať magnetické pole Zeme. Túto úžasnú schopnosť využívajú pri hľadaní nových ciest na neznámom území, čo im pomáha pri love. Zvieratám tento zmysel pomáha aj pri sezónnych migráciách či pri sledovaní koristi.

Je naozaj maličký a&nbsp;jeho hostiteľom je losos, v ktorého svale parazit žije.&nbsp;Avšak najúžasnejšie na tomto „zvierati“ nie je ani jeho veľkosť, ani miesto, kde žije, ale to, že prežije bez prvku dôležitého pre život všetkých rastlín a živočíchov na planéte. Desaťbunkový parazit Henneguya salminicola je jediný živočích, ktorý dokáže žiť bez kyslíka. Z lososieho tkaniva totiž kradne hotové živiny bez toho, aby priamo prijímal kyslík. Absencia mitochondriálnej DNA v štruktúre parazita naznačuje, že nepotrebuje gény potrebné na dýchanie, pretože sú priamo v tejto časti DNA. Henneguya salminicola vytvára vo svalovine lososov malé biele cysty, ktoré podľa vedcov rybám neškodia a nemôžu ani infikovať ľudí. Prostredie vo vnútri ryby je bez kyslíka a parazit tam prežíva tak, že „dýcha“ aj bez neho.

Vedeli ste, že hlodavce patria medzi najspoločenskejšie zvieratá? Žijú v skupinách a&nbsp;ich prežitie závisí od druhého.&nbsp;Cítia však navzájom bolesť?&nbsp;Dokážu sa vcítiť do utrpenia druhého?&nbsp;To chcel zistiť tím vedcov.&nbsp;Vedci definujú empatiu ako „schopnosť porozumieť tomu, čo cítia iní jedinci v ich skupine a&nbsp;sú schopní tento pocit zdieľať“.&nbsp;Nedávne výskumy potvrdili, že myši aj ľudia pociťujú empatiu s&nbsp;bolesťou iného jedinca ich druhu, zvlášť vtedy, keď ho poznajú. Pokusy odhalili tiež skutočnosť, že v&nbsp;prítomnosti cudzinca stúpa úroveň stresu, a&nbsp;to u&nbsp;ľudí aj myší. Členov tímu to priviedlo k&nbsp;hľadaniu priamej spojitosti medzi stresom a&nbsp;empatiou. Myším samcom podali blokátor stresového hormónu metyrapón a následne sledovali ich reakciu na bolesť iných myší. Liek umožnil zvieratám silnejšie prejavy empatie. Aj k&nbsp;cudzím trpiacim jedincom sa začali správať spôsobom, ktorý je inak vyhradený len pre známych. Na druhej strane výskum potvrdil, že keď pokusné myši zažívali stres, prejavovali menej empatie voči trpiacim blížnym. Biochemické zmeny, ktoré súvisia so stresom teda u zvierat bránili spomenutej „emocionálnej nákazlivosti“.

Premenlivú dažďovú&nbsp;žabu vedci objavili v ekvádorskom dažďovom pralese v roku 2006, ale až nedávno ju zapísali do zoologického denníka Linnean Society, pretože nájdenie druhého exemplára trvalo niekoľko rokov. Medzitým našli viacero druhov žiab, no až teraz pochopili, že ide vždy o&nbsp;tú istú žabu, ktorá totálne dokáže zmeniť vizáž. Žaba viditeľne zmení pokožku v priebehu niekoľkých sekúnd a za pár minút vie úplne zmeniť aj jej štruktúru zo šupinatej na hladkú. Zistili to tak, že žabu na chvíľu umiestnili do nádoby s&nbsp;machom a keď ju chceli vypustiť, zistili, že v&nbsp;nádobe je úplne „iná“ žaba. Potom natočili sekvenciu záberov premeny žaby v rôznych časových úsekoch: po 90 sekundách, 150-tich, 180-tich, 270-tich a&nbsp;330-tich sekundách.&nbsp;Počas troch minút sa žaba totálne zmenila na inú a&nbsp;do piatich minút opäť na pôvodnú.

Zvieratá vedia zmerať čas!&nbsp;Keď zviera čaká, skupina nedávno objavených neurónov sa zapne ako hodiny.&nbsp;Vedci uviedli, že psy majú rovnako ako iné zvieratá „explicitné zastúpenie času v mozgu“, pomocou ktorého dokážu merať časový interval.&nbsp;Preto domáce psy vedia, či páni meškajú s&nbsp;ich kŕmením. Na otestovanie tejto hypotézy vedci postavili pre myši labyrint, v&nbsp;ktorom myš prešla chodbičkou k&nbsp;dvierkam v polovici trasy.&nbsp;Šesť sekúnd po dorazení dvere otvorili a&nbsp;umožnili hlodavcovi dostať sa k odmene.&nbsp;Ozajstné dvierka neskôr v&nbsp;pokuse nahradili „neviditeľnými“.&nbsp;Na miesto, kde boli dvere, myši upozornili rôzne signály, ale aj pri opakovaných testoch myš stále čakala šesť sekúnd, kým pokračovala v ceste, aby získala odmenu, hoci žiadne dvierka nevidela. Keď vedci zmonitorovali mozgovú aktivitu myši zistili, že neuróny súvisiace s priestorovým kódovaním doslova vystrelili, keď sa myš rozbehla k neviditeľným dverám, ale vypli sa, keď sa dostala k „dverám“, a namiesto toho sa aktivovala nová sada časovacích neurónov.&nbsp;

Neuveriteľné zvieracie schopnosti, ktoré veda odhalila len nedávno

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Neuveriteľné zvieracie schopnosti, ktoré veda odhalila len nedávno

Radomír

Súvisiace články

Cedule varujú pred bombardovaním, kedysi zachraňovali životy

Len 5 štátov na svete nemá letisko: Viete, ktoré to sú?

FOTO Zábery opustených miest vo vás prebudia chuť na dobrodružstvo

FOTO Najbizarnejšie zábery z druhej svetovej vojny

Stalin ako zlomený muž: Fotka, ktorá unikla cenzúre

VIDEO: Čo sa stane, keď stúpite na žeravú lávu?

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás