Autoimunitné ochorenie je stav, pri ktorom imunitný systém začne napádať organizmus a&nbsp;jeho jednotlivé funkcie. Imunitný systém je určený na to, aby nás v&nbsp;prvom rade chránil pred nežiaducimi infekciami, baktériami, vírusmi a&nbsp;inými choroboplodnými zárodkami. Keď imunitný systém signalizuje ich prítomnosť, aktivuje sa a&nbsp;vyšle do boja armádu bojovníkov – protilátok. Imunitný systém zvyčajne rozozná, čo je súčasť nášho organizmu a&nbsp;čo je mu cudzie. V&nbsp;dôsledku neznámych spúšťačov však imunitný systém môže začať vytvárať protilátky, ktoré namiesto boja proti infekciám útočia na tkanivá tela. Prečo je to tak?

Pri autoimunitnom ochorení imunitný systém považuje časť tela, ako sú napríklad kĺby, črevá alebo koža, za cudzie. Uvoľňuje proteíny nazývané autoprotilátky, ktoré napádajú zdravé bunky. Niektoré autoimunitné ochorenia sa zameriavajú iba na jeden orgán, napríklad diabetes prvého typu poškodzuje pankreas. Iné choroby, ako napríklad systémový lupus, postihujú celé telo. Poruchy imunitného systému spôsobujú veľmi nízku alebo nadmernú aktivitu imunitného systému. Choroby imunitného nedostatku znižujú schopnosť tela bojovať proti útočníkom, čo spôsobuje zníženú imunitu, a&nbsp;teda zraniteľnosť pri infekciách (imunodeficiencia).
Ak je imunitný systém, naopak, nadmerne aktívny, telo útočí a&nbsp;poškodzuje svoje vlastné tkanivá. Vtedy vznikne autoimunitné ochorenie. Prečo sa to deje, ešte nevieme celkom dobre vysvetliť. Poznáme len rôzne spúšťače, ktoré ochorenie môžu vyvolať. Patria k&nbsp;nim napríklad výkyvy hormonálnych hladín, ako je pôrod, puberta či prechod, alebo nadmerný stres.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Kto ich môže mať?</h3>
Niektorí ľudia sú na vznik autoimunitného ochorenia náchylnejší než iní. Podľa štúdie z&nbsp;roku 2014 ženy trpia v&nbsp;porovnaní s&nbsp;mužmi na autoimunitné ochorenia v&nbsp;pomere 2 : 1 (6,4 percenta žien verzus 2,7 percenta mužov. Niektoré autoimunitné ochorenia sa viac vyskytujú v&nbsp;určitých etnických skupinách. Lupus napríklad postihuje viac Afroameričanov a&nbsp;Hispáncov než Európanov.
Niektoré autoimunitné ochorenia, ako je napríklad diabetes, skleróza multiplex a&nbsp;lupus, môžu byť aj dedičné. Nie každý člen rodiny ich nevyhnutne dostane, zdedí sa však náchylnosť na jeho rozvinutie. Asi 40 percent ľudí s&nbsp;diagnostikovanou psoriatickou artritídou a&nbsp;psoriázou má členov rodiny postihnutých touto chorobou. Podobne sa stáva, že ľudia, ktorí majú jedno autoimunitné ochorenie, dostanú aj druhé. Napríklad ľudia s&nbsp;Crohnovou chorobou majú aj psoriázu či sklerózu multiplex a&nbsp;podobne.

Na prvý pohľad sa niektoré autoimunitné ochorenia môžu zdať banálne. Napríklad s&nbsp;alergiami sa stretávame na každom kroku. Problém však spočíva v&nbsp;tom, že na mnohé z&nbsp;týchto ochorení sa ťažko hľadá skutočne účinný liek a&nbsp;sú, žiaľ, zatiaľ nevyliečiteľné, teda celoživotné.
Keďže výskyt autoimunitných chorôb stúpa, vedci sa domnievajú, že za ich vznikom môžu stáť aj faktory životného prostredia, ako je vystavovanie sa chemikáliám alebo strava. Napriek tomu, že máme vakcíny na mnohé zákerné choroby a&nbsp;proti ďalším ich vedci vyvíjajú, na niektoré ochorenia je medicína jednoducho krátka, iba zmierňuje príznaky.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Ich počet stúpa</h3>
V&nbsp;súčasnosti existuje približne sto autoimunitných chorôb. Patrí medzi ne celiakia, Crohnova choroba, systémový lupus, cukrovka prvého typu či reumatoidná artritída. Autoimunitné choroby postihujú približne päť až sedem percent populácie. Za bežné choroby sa považujú tie, ktoré sa týkajú viac ako jedného percenta obyvateľstva, patrí k&nbsp;nim reumatoidná artritída, cukrovka prvého typu alebo zápal štítnej žľazy.
Počet ľudí s&nbsp;autoimunitnými chorobami sa stále zvyšuje. Za posledných desať rokov došlo najmä k&nbsp;nárastu reumatických, endokrinologických, gastrointestinálnych a&nbsp;neurologických autoimunitných chorôb. Najväčším skokanom je na základe tridsiatich štúdií práve celiakia, pričom najvyššie percentá novodiagnostikovaných pacientov dosiahli prosperujúce krajiny Kanada, Izrael, Holandsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, ale aj Česká republika.
Na vzostupe je aj zriedkavá choroba myasténia gravis, ktorá má neurologický základ a&nbsp;prejavuje sa svalovou slabosťou. Pacienti s&nbsp;touto diagnózou pribudli najmä v&nbsp;Dánsku, Taliansku, Nórsku a&nbsp;v&nbsp;Japonsku.

Autoimunitné ochorenia: Keď telo útočí samé na seba

Výber pre vás

Autoimunitné ochorenia: Keď telo útočí samé na seba

Súvisiace články

14 zázračných účinkov kyslej kapusty, ktoré by ste mali poznať

Balmisova expedícia: Cesta okolo sveta kvôli očkovaniu

Benefity rajčinovej polievky, pre ktoré by ju mal vedieť uvariť každý muž

10 vecí, ktoré naozaj naštartujú aj váš metabolizmus

Život bez odtlačkov prstov: Diagnózu má len pár desiatok ľudí

Zákerní ničitelia zraku: Pozor na nich, môžete oslepnúť

Výber pre vás