Chladenie, sterilné prostredie a asepsia (neprítomnosť choroboplodných mikroorganizmov) boli začiatkom 19. storočia neznámymi pojmami. Pravé kiahne ale vyčíňali po celom svete a bolo treba vymyslieť spôsob ako prepraviť vakcíny na dlhé vzdialenosti. Známe spôsoby dopravy sa totiž najmä v teplom podnebí ukazovali ako neúčinné. Joseph Flores, osobný lekár španielskeho kráľa Karola IV., napokon prišiel s geniálnym a jednoduchým nápadom: rozviezť vakcínu do španielskych kolónií v živých ľuďoch.

Karol IV. vedel, ako pravé kiahne kvária jeho ríšu. Choroba mu zabila brata, švagrinú aj ich trojročnú dcéru. Preto nariadil celoplošné očkovanie, najprv v Španielsku a následne aj v kolóniách. Išlo o nový vynález, ktorý v roku 1798 vyvinul a otestoval britský lekár Edward Jenner. Keď teda v roku 1800 vypukla epidémia pravých kiahní v Novej Granade (dnešná Kolumbia), kráľ povolal svojich najlepších lekárov, aby našli spôsob, ako zaočkovať obyvateľov kolónií.

Kravské kiahne

Joseph Flores bol ten, kto navrhol, aby časť lodnej posádky tvorili deti. Boli by živou reťazou, ktorú by lekár postupne očkoval kravskými kiahňami. Edward Jenner totiž zistil, že keď človek prekoná toto ochorenie, je potom imúnny voči pravým kiahňam. Flores síce nevymyslel zrovna najetickejší spôsob vakcinácie, ale v rámci vtedajších technologických možností sa nič lepšie robiť nedalo.

V novembri 1803 sa teda loď María Pita vydala zo Španielska na plavbu do kolónií v rámci Kráľovskej filantropickej vakcinačnej expedície, ktorá vošla do dejín ako Balmisova expedícia podľa jej vedúceho: doktora Francisca Javiera de Balmisa.

Najcennejším „nákladom“  na palube bolo 22 osirelých chlapcov vo veku od osem do desať rokov. Ani jeden z nich predtým neprekonal pravé kiahne, ani nebol zaočkovaný. V priebehu plavby ich však Balmis očkoval. Vpichol vakcínu, počkal pár dní, kým sa na mieste vytvorí vred a odobral z neho tekutinu, ktorú následne uschoval v špeciálnej nádobe. Časť vpichol ďalšiemu chlapcovi a postup sa opakoval.

Expedícia sa delí

Vznikla tak dostatočná zásoba očkovacej látky na cestu okolo sveta. Prvou zastávkou Balmisovej expedície bolo Portoriko. Loď tu pristála 9. februára 1804 len aby jej posádka zistila, že kolónia medzitým získala vakcínu zo susednej dánskej kolónie Svätý Tomáš. Vytvoril sa však očkovací plán pre všetkých tunajších obyvateľov, ktorý potom slúžil ako vzor v ďalších kolóniách.

María Pita vyráža na expedíciu.
María Pita vyráža na expedíciu.
Zdroj: Public Domain

Nasledovala Venezuela, kde Balmis počas mesiaca zaočkoval 12-tisíc ľudí. Zároveň vycvičil miestnych lekárov v tom, ako vytvárať a uchovávať vakcínu. Tiež si uvedomil, v akom obrovskom rozsahu musí očkovanie prebehnúť, a tak expedíciu rozdelil na dve časti. Balmis sa plavil na Kubu, do Mexika a následne na Filipíny, kolegu Josepha Salvanyho poslal do zvyšku juhoamerických kolónií.

Na Kube frustrovaný Balmis zistil, že sa sem už stihla dostať Jennerova vakcína, a tak pokračoval do Mexika. Aj sem síce prišiel neskoro, vytvoril však aspoň očkovací plán, keď vakcinácia prebiehala totálne chaoticky.

Potom prišli na rad Filipíny. Balmis so sebou tentokrát viezol až 25 mexických detí ako prenášačov vakcíny. Rodičia dostali peniaze a prísľub, že ich deti sa vrátia domov. 22 španielskych sirôt ostalo v Mexiku.

Na Filipínach slávil Balmis úspech a rovnako aj v niekoľkých čínskych prístavoch. Počas návratu do Španielska sa napriek rivalite medzi Španielmi a Britmi zastavil na britskom ostrove Svätá Helena a ponúkol vakcínu tunajším obyvateľom. Loď sa domov úspešne vrátila v júli 1806.

Najvyššia obeť

Salvanyho expedícia bola náročnejšia, keďže musela cestovať aj do náročných podmienok v Andách. Samotný Salvany mal počas nej vážne zdravotné problémy, oslepol na jedno oko a napokon sa nakazil tuberkulózou. Krátko pred smrťou rozdelil expedíciu na dvoje a poslal lode rozdielnymi smermi. Zomrel v Bolívii v júli 1810. Predpokladá sa, že len v Peru sa jeho tímu podarilo zaočkovať 200-tisíc ľudí.

Balmisova expedícia bola vizionárskym počinom, ktorý sa uskutočnil takmer 150 rokov pred vznikom Svetovej zdravotníckej organizácie. Až tej sa vďaka globálnej očkovacej kampani podarilo koncom 70. rokov 20. storočia pravé kiahne vyhubiť. Ešte koncom 60. rokov 20. storočia na ne pritom zomierali asi dva milióny ľudí ročne.