Radomír

Nič sa nedeje v reálnom čase Jedným z najväčších obmedzení, ktorému ľudia v súvislosti s časom čelia, je konštantná rýchlosť, ktorou svetlo prechádza v ktoromkoľvek danom okamihu. Preto nemôžeme pozorovať vesmírne udalosti, ktoré sa odohrávajú priamo pred našimi očami.&nbsp;Ak je hviezda alebo hmlovina vzdialená od Zeme 100 svetelných rokov, vidíme ju v podobe, akú mala pred 100 rokmi, keď si svetlo z&nbsp;nej začalo raziť cestu do našej časti galaxie. Našou najbližšou hviezdou je Slnko a svetlo z neho letí na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd, pričom z druhej najbližšej hviezdy,&nbsp;Proxima Centauri, letí svetlo na Zem 4,2 roka. V prípade, že by Slnko odrazu vyhaslo, vyhrievali by sme sa v jeho lúčoch ešte vyše osem minút.

Čas je subjektívny Napriek tomu, že čas dokážeme objektívne merať v&nbsp;minútach či hodinách, vnímanie plynutia času sa líši od človeka k človeku.&nbsp;Dokonca nielen z filozofického, ale aj z vedeckého hľadiska.&nbsp;Existuje takzvaná dilatácia času, ktorá hovorí, že čas plynie relatívne pomalšie v sústave, ktorá sa vzhľadom k pozorovateľovi v pokoji pohybuje určitou konštantnou rýchlosťou. Znamená to, že čas plynie pomalšie, čím rýchlejšie sa pohybujeme. Podľa Einsteinovej teórie relativity opisuje dilatácia času (spomalenie plynutia) rozdiel v čase medzi dvoma udalosťami, meranými pozorovateľmi. Pri rýchlostiach ako let lietadlom, je taká nepatrná, že ju zaznamenajú akurát atómové hodiny pri veľmi presných meraniach. Zväčšuje sa, čím viac sa pohybujúce sa teleso približuje k rýchlosti svetla. Keď dosiahne rýchlosť svetla 300-tisíc metrov za sekundu, čas prestane plynúť úplne.

„Teraz“ nie ste takí istí ako potom (vo fyzickom zmysle) Ľudské telo je „zmesou“ vody, pokožky, zubov, kostí, tuku, krvi, tkanív a atómov, no tento materiál nie je presne taký istý ani v rovnakom zložení, ako keď sme sa narodili. Podľa vedcov sa každý rok obnoví až 98 percent ľudského tela. Každých 35 dní dochádza k náhrade starých za nové bunky vrátane pokožky, tukových buniek, vlasov. K obnove kostry dospelého človeka dochádza každých desať rokov. Od kolísky až po hrob ostáva v „nezmenenom“ stave len veľmi málo vecí, výnimkou sú dospelé zuby a neuróny. Steve Grand to povedal poeticky: „Naše telá sú v neustálom prúde. Nie sme to, z čoho sme stvorení; sme sebestačný model v neustále sa meniacom substráte. “

Všetko, čo vidíte, tam väčšinou v skutočnosti nie je Všetko, čo vidíte, dotýkate sa, ochutnávate alebo cítite pozostáva z atómov, nekonečne malých stavebných blokov, ktoré tvoria celý náš vesmír. Stolička, na ktorej sedíte, počítač alebo telefón, ktoré používate, sú kolekciou miliárd, niekedy triliónov atómov. Každý z nich však predstavuje 99 percent prázdneho priestoru. Nie je však „prázdny“ v tradičnom zmysle slova. V skutočnosti tento priestor obsahuje zaujímavú zmes subatomárnych častíc. Niektoré častice, protóny a neutróny sú prítomné v jadre atómu. Mohli by sme ho prirovnať k muške letiacej okolo futbalového ihriska, kde atómom je futbalové ihrisko. Keby sme odstránili prázdny priestor z atómu, celá hmota ľudskej rasy (aktuálne viac ako sedem miliárd) by zaberala priestor vo veľkosti kocky cukru.

Nesedíte, technicky sa vznášate Samozrejme, ďalšia otázka, ktorú si mnohí z vás po odhalení atómov kladú znie: „Ak sú atómy väčšinou prázdne, ako to, že cez nich neprepadneme?“ Odpoveď je trochu zložitejšia. Jednoducho povedané, ľudia a všetko okolo nás sa vznáša na elektrostatickom poli, ktoré preniká vesmírom. Jadro atómu obklopuje elektrónový obal, takzvaný elektrónový mrak. Keď sa atómy pozostávajúce z rovnakých častí (so spoločným nábojom) priblížia k sebe, navzájom sa odpudzujú. Toto odpudzovanie nám bráni, aby sme sa mohli čohokoľvek dotknúť.

Slobodná vôľa je pravdepodobne ilúzia Všetci riešime v priebehu života rôzne situácie. Našťastie väčšina z nás sa dokáže poučiť z chýb a neopakovať ich. Človek by si mohol myslieť, že je to príčina a následok: máte problémy, lebo ste urobili zlú voľbu. Väčšina rozhodnutí sa viaže na slobodnú vôľu. Zelená, alebo fialová? Neznášam country hudbu? Nebudem ju počúvať. Čo keby sme vám oznámili, že rozhodnutia, ktoré urobíte - dobré, zlé či hlúpe, bez ohľadu na to, aké drobné - v skutočnosti vôbec nie sú vašou voľbou, ale sú výsledkom radu chemických impulzov, faktorov prostredia, prípadne ich kombináciou. Znie to šialene, však? Mnohí biológovia veria, že slobodná vôľa je ilúzia. Ak si máte vybrať medzi tromi dverami, myslíte si, že máte na výber, no v skutočnosti si vyberie vaša biochémia. Uvedomenie, že máte na výber viac možností, neznamená, že ste sa vedome rozhodli. Realita sama o sebe nie je oveľa realistickejšia ako realita v televíznych relácií. Naša realita je rovnako subjektívna, možno ešte viac, ako osobný vkus v hudbe, jedle a zábave. Každý jednotlivec je vybavený jedinečnou sadou premenných, najmä zrakom a sluchom. Ak vás toto neprinúti spochybňovať všetko, tak už nevieme, čo iné by mohlo.

6 vecí, ktoré rozbijú vaše vnímanie reality: Naozaj o nich chcete vedieť?

Výber pre vás

6 vecí, ktoré rozbijú vaše vnímanie reality: Naozaj o nich chcete vedieť?

Súvisiace články

Syndróm K: Choroba, ktorá nezabíjala, ale zachraňovala životy

Hygienické návyky, ktoré vás ochránia pred chorobami: Nejde len o umývanie rúk

Milujte kyslé uhorky? Ich šťavu nevylievajte, nečakane pomáha telu

FOTO Ľudské telo pod mikroskopom: Nebude vám z neho najpríjemnejšie

Korenisté a liečivé: Čo prisypať do jedla pri zlom trávení, nespavosti či nízkom libide?

Stravujete sa zdravo? KVÍZ preverí, čo viete o prospešných potravinách

Výber pre vás