Ako <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/gronsku-rastu-stromy-pomalsie-pozemok-nekupite-najdlhsia-cesta-ma-40-kilometrov" target="_blank">píše Život</a>, len máloktorý Slovák uhádne meno hlavného mesta Grónska. Skúsim napovedať: v&nbsp;grónčine toto slovo znamená doslovne „výbežok“, teda úzky kus zeme, ktorý vyčnieva z&nbsp;pobrežia do mora. Ak stále neviete, tu je odpoveď. Metropola najväčšej ostrovnej krajiny sveta sa volá Nuuk. Ide zároveň o&nbsp;jej najväčšie mesto, nachádzajúce sa na juhozápade približne 240&nbsp;kilometrov pod hranicou polárneho kruhu. Grónsko objavil vikinský moreplavec Gunn­bjørn Ulfsson už v&nbsp;roku 875 nášho letopočtu, ale preslávil ho až ďalší dobrodruh Erik Thorvaldsson, prezývaný Erik Červený. Ten mu dal meno Greenland, doslovne „zelená krajina“, aby tým zvýšil atraktivitu ostrova v&nbsp;očiach potenciálnych nových osadníkov.

<p>S&nbsp;rozlohou 2&nbsp;166&nbsp;086 štvorcových kilometrov je to najväčší ostrov planéty, leží severovýchodne od Kanady. Približne 80&nbsp;percent územia trvale pokrýva ľad. Ľadovec zaberá úctyhodnú plochu asi 1,8&nbsp;milióna štvorcových kilometrov a&nbsp;miestami dosahuje hrúbku tritisíc metrov. Len na porovnanie, veľkosť Slovenska je 49&nbsp;035 štvorcových kilometrov, grónsky ľadovec je teda 36,7-krát väčší. Na obrovskej rozlohe ostrova žije podľa odhadu z roku 2005 len niečo vyše 56-tisíc obyvateľov. Všetkých osemnásť miest a osád sa nachádza pri pobreží. Miestna mena je dánska koruna, úradný jazyk je grónčina.</p>

Grónsko

Je to určite paradox, keďže krajinu z&nbsp;80 percent tvorí permanentný ľad a&nbsp;zeleň v&nbsp;Grónsku treba vyslovene hľadať –&nbsp;aj to len v&nbsp;určitých veľmi krátkych obdobiach roka. Zaujímavosťou je aj to, že Erik Červený, ktorý dal Grónsku meno, bol vrah. Pôvodom Nór vykázaný ešte ako chlapec s&nbsp;celou rodinou z&nbsp;rodnej krajiny (jeho otec bol takisto odsúdený za vraždu) sa usadil na Islande, kde o&nbsp;pár rokov zabíjal. Odsúdili ho na exil a&nbsp;práve počas neho objavil už spomínanú „zelenú krajinu“. Dnes ide o&nbsp;autonómne územie patriace pod Dánske kráľovstvo. Geograficky leží na severoamerickom kontinente, politicky však patrí Európe. Zaslúžili sa o&nbsp;to práve Dáni, ktorí už od roku 1721 vytvárali na území Grónska kolónie. Neoddeliteľnou súčasťou kráľovstva sa Grónsko stalo až v&nbsp;roku 1953.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z FASCINUJÚCEJ KRAJINY V ZAJATÍ ĽADU NÁJDETE V GALÉRII

Jedinečnosť a&nbsp;vlastné pravidlá si však zachovalo. Pre nás je trošku nepochopiteľné, že grónsku zem nesmie nikto vlastniť, patrí štátu. Môžete si tam postaviť dom, ale o&nbsp;pozemok pod dom musíte požiadať príslušné úrady, ktoré vám ho buď poskytnú, alebo neposkytnú. Preto pri domoch nevidíte žiadne ploty, nikto nevlastní záhradku chránenú pred cudzími. Druhá vec je, načo by domácim aj bola, keď pôda je permanentne zamrznutá. Mimo územia, kde sa rozprestiera ľadovec, zem pokrýva vrstva permafrostu, teda trvale zamrznutej pôdy, kde (ak vôbec) nájdete len minimálny rastlinný porast. Keďže krajina je súčasťou spomínaného Dánskeho kráľovstva, v&nbsp;dánskom parlamente má Grónsko dvoch stálych zástupcov, ktorí obhajujú jeho záujmy. V&nbsp;samotnej krajine má riadiacu funkciu parlament s&nbsp;31&nbsp;členmi, ktorý sa volí každé štyri roky a&nbsp;na ktorého čele stojí premiér ako najvyššia mocenská entita. Prezidenta totiž Grónsko nemá.

Napriek obrovskej rozlohe je Grónsko takmer bez ciest. Medzi jednotlivými mestami, vzdialenými aj tisícky kilometrov, je jediným možným spôsobom prepravy lietadlo, helikoptéra alebo loď – aj to len v&nbsp;určitom období roka, keď to podmienky na plavbu dovolia. Preto možno neprekvapí (alebo aj prekvapí), že najdlhšia súvisle spevnená cesta na celom ostrove nemá viac ako 40&nbsp;kilometrov. Keby nebolo konkrétnej príčiny výstavby tejto cesty, nebola by ani ona. O&nbsp;najdlhšiu cestu v&nbsp;celom Grónsku sa postarala známa nemecká automobilka Volkswagen. Áno, práve ona na vlastné náklady vybudovala túto cestu a&nbsp;vystavala ju pri mestečku Kangerlussaq približne s&nbsp;500&nbsp;obyvateľmi. <br>

Logická otázka znie, prečo práve tu a&nbsp;prečo práve Volkswagen. Mestečko Kangerlussaq má v&nbsp;rámci Grónska unikátnu polohu, leží približne 95&nbsp;kilometrov za polárnym kruhom, nie je pri mori a&nbsp;je obkolesené horami. Geografická poloha mu zabezpečuje až 300&nbsp;dní čistej oblohy, aj preto tam leží jediné medzinárodné letisko v&nbsp;celom Grónsku, na ktorom je schopný pristáť stroj kategórie wide-body, čiže veľké lietadlo. 

Druhý, zrejme rovnako dôležitý faktor, je vzdialenosť mestečka od grónskeho ľadovca. Práve ten padol do okna nemeckým inžinierom, ktorí v&nbsp;ňom videli skvelé miesto na testovanie svojich najnovších modelov automobilov. Nemecká automobilka s&nbsp;tým začala v&nbsp;roku 2000 a&nbsp;zdanlivo šialené dielo dokončila o&nbsp;rok neskôr. Nejde o&nbsp;žiadnu luxusnú prepravnú tepnu, len o&nbsp;jednosmernú štrkovú cestu, ktorá svoj primárny cieľ spojnice na ľadovec dokonale spĺňa. Automobilka získala od grónskej vlády povolenie na prevádzkovanie tejto cesty na obdobie desiatich rokov, ale z&nbsp;tohto času nevyužila ani polovicu a&nbsp;už v&nbsp;roku 2005 z&nbsp;krajiny definitívne odišla. 

Dôvodom bola chyba, ktorú si nemeckí inžinieri neuvedomili, a&nbsp;to že grónsky ľadovec sa každý deň o&nbsp;určitú vzdialenosť posúva. Takmer o&nbsp;desaťročie neskôr dostalo povolenie využívať túto cestu konkurenčné BMW, ktoré tam v&nbsp;roku 2014 testovalo svoje hybridné modely. Ani táto automobilka tam však dlho nevydržala. Cestu dnes využívajú už len pre turistov, ktorí prichádzajú v&nbsp;organizovaných skupinách kvôli návšteve grónskeho ľadovca.

Keď Grónsko navštívil Erik Červený a&nbsp;nazval ho zelenou krajinou, jeho slová zneli ironicky. Prevláda názor, že zelenou krajinou bolo naposledy možno pred dva a&nbsp;pol miliónmi rokov. Aj v&nbsp;dobe Erika Červeného pre Grónsko platil skôr názov „krajina ľadu a&nbsp;zimy“. Územia, ktoré nie je permanentne pod ľadom, je necelých 20&nbsp;percent a&nbsp;v&nbsp;období zimy sneh pokrýva aj tieto oblasti. Teploty v&nbsp;zime na niektorých miestach ostrova atakujú pokojne aj mínus 40&nbsp;stupňov Celzia. Keďže zem tvorí permafrost, nik ani ne­očakáva zelené pláne a&nbsp;lesy plné stromov. Ale pokus o&nbsp;premenu krajiny tu bol. Okrem prirodzenej vegetácie, ktorá napriek drsným klimatickým podmienkam v&nbsp;lete vykvitne, sa rôzne vedecké inštitúcie, ale aj jednotlivci ustavične pokúšajú vysadiť aspoň nejakú zeleň a&nbsp;stromy. 

Niektoré druhy stromov dokonca priviezli z&nbsp;iných miest našej planéty s&nbsp;podobnou klímou, napríklad zo severu Kanady alebo z&nbsp;Aljašky. Podnebie v&nbsp;Grónsku je však natoľko drsné, že len časť z&nbsp;týchto stromov sa tam uchytila a&nbsp;adaptovala. Zvláštnosť, ktorá sa prejavila pri tomto procese zalesnenia krajiny, je extrémne spomalený rast. Niektoré ihličnaté stromy, ktoré boli vysadené pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi a&nbsp;uchytili sa, narástli len o&nbsp;pár centimetrov. Hovoríme o&nbsp;oblastiach na úrovni polárneho kruhu a&nbsp;za polárnym kruhom. Na samom juhu boli tieto projekty úspešnejšie a&nbsp;dnes sa i&nbsp;Grónsko teší z&nbsp;malých plôch zeleného lesa.

Geografickú polohu krajiny možno označiť za strategickú. Grónsko sa nachádza medzi Amerikou a&nbsp;Európou. Už v&nbsp;čase studenej vojny si to obe strany uvedomovali, a&nbsp;keďže Grónsko kolonizovali Dáni, ktorí boli na strane západných spojencov, USA toto územie plne využívali. V&nbsp;podstate aj jediné dnešné hlavné letisko krajiny v&nbsp;Kangerlussaqu (kde môžu pristávať aj veľké lietadlá), bolo pôvodne americkou vojenskou leteckou základňou. Zvyšky tejto histórie badať v&nbsp;Grónsku dodnes, a&nbsp;to doslovne. Písal sa 8.&nbsp;december 1968, keď tri cvičné stíhacie lietadlá amerických vzdušných síl Air Force leteli z&nbsp;domovskej základne v&nbsp;Newfoundlande v&nbsp;Kanade na základňu Keflavík na Islande. 

Počas letu v&nbsp;blízkosti leteckej základne Sondrestrom (terajšie letisko Kangerlussaq), sa dostali do silnej búrky, ktorá lietadlá poškodila. Všetky tri sa zrútili v&nbsp;kopcoch v&nbsp;okolí mesta Kangerlussaq, pričom ich trosky tam ležia dodnes. Išlo o&nbsp;dvojmiestne jednomotorové lietadlá Lock­heed T-33A. Pilotom sa podarilo katapultovať a&nbsp;všetci túto leteckú nehodu prežili. Dnes na mieste dopadu lietadiel stále možno nájsť ich trosky roztrúsené po celom okolí. Je až nepochopiteľné, prečo ich nikto nikdy nepozbieral a&nbsp;dodnes ich nechali len tak pohodené v&nbsp;prírode. Jedno takéto miesto sa nachádza v&nbsp;tesnej blízkosti cesty z&nbsp;mesta Kangerlussaq na ľadovec, takže ho turisti môžu navštíviť. Nešťastnú udalosť pripomína informačná tabuľa umiestnená pri troskách lietadla.

Nuuk je na grónske pomery relatívne staré mesto. V&nbsp;roku 1728 ho založil nórsky misionár Hans Egede, história osídlenia tejto oblasti sa však datuje až viac ako štyritisíc rokov do minulosti. Odhadom žije v&nbsp;Nuuku niečo vyše 19-tisíc obyvateľov a&nbsp;zaraďuje sa medzi najmenšie hlavné mestá našej planéty. Celé ho môžete prejsť pešo v&nbsp;rámci jedného dňa. Mestu dominuje Katedrála Spasiteľa z&nbsp;roku 1849. Výraznou dominantou je aj kultúrne centrum, v&nbsp;ktorom sa organizujú rôzne spoločenské akcie. Niektoré majú nadnárodný význam ako napríklad Medzinárodný filmový festival v&nbsp;Nuuku, ktorý sa tam koná pravidelne už od roku 2017. 

Historicky oblasť okolo mesta prvýkrát obývali staroveké predinuitské a&nbsp;takzvané paleo­eskimácke skupiny ľudí. Dnes prevažnú časť populácie mesta tvoria práve domáci Inuiti, ale žije tam aj početná komunita Dánov a&nbsp;Ázijčanov (prevažne Thajčanov a&nbsp;Filipíncov), ktorých tam najímajú ako lacnú pracovnú silu. Priemerná ročná teplota je v&nbsp;tejto oblasti len sedem stupňov Celzia a&nbsp;ani v&nbsp;čase najväčších „horúčav“ nepresiahne pätnásť stupňov. Nuuk je aj sídlom jedinej grónskej univerzity. Celkovo je to veľmi príjemné a&nbsp;pomalé mesto s&nbsp;malou obchodnouulicou (pešou zónou) a&nbsp;so zopár obchodnými centrami.

Verejnú dopravu tvoria tri autobusové linky, ktoré spájajú centrum s&nbsp;priľahlými mestskými časťami. Pri porovnaní so Slovenskom je Nuuk výrazne drahší, čo sa týka ubytovania alebo jedla v&nbsp;reštaurácii. V&nbsp;roku 2019 v&nbsp;hlavnom meste otvorili prvú „poriadnu“ väznicu pre najťažších zločincov. Dovtedy si kriminálnici chodili odpykávať trest do Dánska. Nová väznica v&nbsp;Nuuku podľa vzoru nórskych väzníc pripomína skôr hotel. 

Väzni v&nbsp;nej majú voľný režim (vrátane odsúdených za vraždu) a&nbsp;výbava je na úrovni našich domov –&nbsp;s&nbsp;kuchynkou, so spoločenskou miestnosťou, v&nbsp;ktorej je televízor alebo playstation, a&nbsp;s&nbsp;inými vymoženosťami. Celková kapacita nápravného zariadenia je 76&nbsp;odsúdencov. Kriminalita v&nbsp;Grónsku však nie je vysoká, na tisíc obyvateľov pripadá len jeden policajt. Celkovo preto možno túto krajinu zaradiť medzi veľmi bezpečné. Väčšinu kriminálnej činnosti mal na svedomí alkohol, ktorý v&nbsp;Grónsku dlho predstavoval veľký problém. Vláde sa všakdarí s&nbsp;týmto neduhom bojovať a&nbsp;dnes je na ústupe. Prispelo k&nbsp;tomu aj nariadenie, na základe ktorého sa alkohol v&nbsp;nedeľu nepredáva.

Každý z&nbsp;nás už určite počul o&nbsp;zvláštnom prírodnom úkaze, keď sa na oblohe objaví zelená žiara. Tento fenomén možno zaradiť medzi prírodné divy nášho sveta. Vzniká vtedy, keď elektricky nabité častice slnečného vetra ako protóny a&nbsp;neutróny vstúpia do zemskej atmosféry a&nbsp;tým dochádza k&nbsp;fluorescencii, čo spôsobí, že sa na oblohe objavia svetelné úkazy v&nbsp;rôznych farbách. Prevláda zelené zafarbenie, ale badať aj odtiene fialovej a&nbsp;modrej. Tento jav možno sledovať v&nbsp;oblastiach v&nbsp;blízkosti polárneho kruhu a&nbsp;Grónsko je krajina, ktorú polárny kruh pretína. Dokonca množstvo odborných štúdií hovorí, že práve tam je polárna žiara najvýraznejšia.

Na prvom mieste v&nbsp;úspešnosti jej sledovania v&nbsp;Grónsku je mesto Kangerlussaq, kde je aj hlavné medzinárodné letisko, a&nbsp;to pre jeho geografickú polohu a&nbsp;priemerne 300&nbsp;dní s&nbsp;čistou oblohou potrebnou na sledovanie tohto úkazu. Medzi ďalšie skvelé miesta na sledovanie polárnej žiary v&nbsp;Grónsku patrí hlavné mesto Nuuk, ktoré síce leží pod polárnym kruhom, ale intenzita žiarenia je v&nbsp;ňom mimoriadne vysoká. Polárnu žiaru možno sledovať od polovice septembra (niekedy aj skôr) do apríla. Vidno ju tam prakticky vždy, keď sú splnené základné podmienky, a&nbsp;to tma a&nbsp;čistá obloha. Ten pohľad rozhodne stojí za to.

Zamrznutá exotika: Prečo si v Grónsku nekúpite pozemok?

Výber pre vás

Zamrznutá exotika: Prečo si v Grónsku nekúpite pozemok?

Súvisiace články

Prelomové technológie, ktoré môžu zabezpečiť čistejšiu energiu

Päť potravín, ktoré môžete dať zjesť aj vášmu psovi

Na Floride ulovili obrieho aligátora, bol druhý najväčší v dejinách štátu

KVÍZ o svetoznámych univerzitách: Viete, kde sídlia?

Prvé múzeum v dejinách ľudstva riadila žena, fascinovali ju dejiny

FOTO Stanice metra, ktoré turisti považujú za atrakcie

Výber pre vás