Ako <a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/zaujimavosti/posledny-kabriolet-skody-prestal-vyrabat-roku-1964" target="_blank">píše Autobild</a>, všetko to začalo štúdiou Škoda Spartak vo verzii roadster, ktorú zrealizoval riaditeľ kvasinského závodu Škody Antonín Kvapil s vedúcim vývoja Františkom Chamrátom tak trochu na vlastnú päsť a v utajení. Hľadali výrobný program pre svoj závod a odrezať strechu zo Škody 440 im prišlo ako dobrý nápad. S&nbsp;autom 440 RC (skratka výrazu roadster-cabriolet) najprv prišli pred riaditeľstvo Motokovu v Prahe. Keď počas rokovania niektorý z pracovníkov podniku zahraničného obchodu vyzrel z okna, uvidel hlúčik ľudí okolo neznámeho kabrioletu. Tak aspoň vraví legenda.

A bol to dobrý nápad, lebo štúdia bola v roku 1956 prijatá s veľkým nadšením na brnianskom strojárenskom veľtrhu, kde niesla ešte provizórny názov Škoda 440 Export. Padlo rozhodnutie: Vyrábať, prinesie to devízy!

O rok neskôr, keď mal na rovnakom mieste premiéru produkčný typ kabrioletu, sa naň prišlo pozrieť neuveriteľných 1,6 milióna návštevníkov. Sériový model z veľkej časti vychádzal zo štúdie, k veľkým zmenám nebol dôvod a navyše tu bol priamy príkaz zachovať čo najväčšiu unifikáciu modelov. Predsa len sa zmenila zadná časť vrátane kapoty, lebo autor Škody 440, Josef Velebný, vytýkal kvasinčanom, že necitlivo zasiahli do jeho dizajnu. Zlé jazyky tvrdia, že sa cítil dotknutý, že ho k tvorbe neprizvali, ale treba pravdivo povedať, že nová zadná kapota vyzerá lepšie.

V októbri 1957 absolvovalo auto premiéru na autosalóne v Londýne, kde sa podaril významný čin v propagácii auta, keď s ním fotenie absolvovala Miss USA Charlotte Shieffieldová. Séria fotografií významného autora Viléma Heckela patrí k najvýznamnejším v rámci československej reklamnej fotografie (neskôr sa fotilo aj pred pražským hradom).

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/posledny-kabriolet-skody-prestal-vyrabat-roku-1964" target="_blank">Viac fotografií nájdete v galérii</a>

Do výroby sa auto dostal v lete roku 1958 pod označením Škoda 450 (už v roku 1957 vzniklo 10 predsériových kusov). Išlo stále o odvodeninu zo Škody 440 (ktorú aj tak nikto nenazval inak ako Spartak – hoci tak sa oficiálne nazývala len štúdia), ktorá sa vyrábala už od roku 1959. 

Zatiaľ čo typ 440 schádzal z výrobnej linky v Mladej Boleslavi, kabriolet 450 sa vyrábal v Kvasinách. Číselné označenie 450 má v sebe zakódované 4 valce a 50 koní výkonu (36,8 kW). To bolo o desať koní viac ako mal typ 440, čo sa dosiahlo zvýšeným stupňom kompresie (na 8,4), ostrejším vačkovým hriadeľom, nasávacími ventilmi s väčším priemerom, zmenou výfukového potrubia a dvojicou karburátorov Jikov 32 SOPb. Pozdĺžne uložený štvorvalec vpredu poháňal cez hriadeľ zadné kolesá.

„Čtyři a padesátka“ bola určená predovšetkým na devízové trhy, až dve tretiny sa exportovali do zahraničia, časť dokonca do USA. Tá jedna tretina (z 1 010 vyrobených exemplárov) aj tak zasiahla veľmi výrazne do československého trhu s novými automobilmi. V tých časoch bol totiž predaj nového auta viazaný na poukaz. Kvôli kúpe motorového vozidla ste museli požiadať o tento papier na miestnom národnom výbore, ktorý nárok posúdil podľa toho, či vozidlo potrebujete k výkonu svojho povolania. Napríklad, ak ste boli lekárom a museli ste dochádzať za pacientmi, mali ste vyhrané. Teda aspoň pokiaľ ide o poukaz, to ešte neznamenalo, že máte auto. Oficiálne sa poukazy vo vtedajšej tlači označovali ako „potvrdenie vydávané spotrebiteľom podľa ich pracovných zásluh na budovaní socializmu“. Škoda 450 však bola uvoľnená do tzv. priameho predaja, čo znamenalo, že ak ste mali 42 000 Kčs, mohli ste si ju kúpiť aj bez poukazu a pracovných zásluh. Vznikli prvé poradovníky.

Vodič a spolujazdec sedia v aute vedľa seba na spoločnej lavici. S pohotovostnou hmotnosťou 930 kilogramov dosahovala 4,07 metra dlhá a 1,60 metra široká škodovka maximálnu rýchlosť 128 km/h. Štvorvalec s objemom 1 089 cm3 prijímal palivovú zmes cez dva karburátory a jeho priemerná spotreba bola 9 l/100 km. Štvorstupňová manuálna prevodovka mala rýchlostnú páku na stĺpiku riadenia. Do ukončenia výroby vzniklo 1 010 kusov tohto roadsteru, z čoho sa 408 predalo do USA, čo bolo pre krajinu z vtedajšieho socialistického tábora jedinečným exportným úspechom. Po objavení fotografií misky Shieffieldovej v americkej tlači sa strhol nečakaný záujem a predbežné objednávky zaslalo skoro 15 000 ľudí, lenže Škoda ich nevedela z výrobných príčin uspokojiť. Škoda.

Keďže išlo o výrobu v menších sériách, bol čas na postupné úpravy a vylepšenia. Keď sa v roku 1959 premenoval kabriolet na Feliciu (z lat. felicitas – šťastie), najviditeľnejšou zmenou boli vinuté pružiny na prednej náprave namiesto pôvodných listových s teleskopickými tlmičmi a priečnym skrutným stabilizátorom a nápis Felícia na blatníkoch. Felicia vo svojej podstate nebola novým modelom, len vylepšeným typom 450 a k zmene názvu došlo preto, že sa menilo označenie celej modelovej palety. Zo Škody 440, 445 a 450 vznikli typy Octavia, Octavia Super a Felicia.

Podľa informácií uverejnených vo februári 1959 v závodnom časopise AZNP Ventil navrhla pomenovanie Octavia a Felicia pani Z. Bošková, propagačná referentka podniku zahraničného obchodu Motokov, monopolného vývozcu škodoviek. Zaujímavé bolo, že za používanie názvu Felicia vo Švajčiarsku platil Motokov ročne 30 000 Kčs tamojšej firme, ktorá vyrábala dámske podprsenky pod tým istým názvom.

Základný tvar karosérie zostal po celú dobu typu 450 a Felicia zachovaný rovnako ako aj rozmery. Rýchlostná páka sa však neskôr premiestnila na stredový tunel, čo sa považovalo za športový znak. Kulisa radenia bola nezvyčajne obrátená naopak. Štartér bol už elektromagnetický, predtým sa štartovalo mechanicky pomocou lanka, ktoré ústilo pod prístrojovou doskou. Od roku 1960 sa montovali dopredu aj dozadu delené nárazníky, do medzery sa vkladala tabuľka s ŠPZ. Felicia dostala aj modernejšie svetlá z Octavie (450 mala staršie z modelu 440 zo šiltom). Ďalšie drobné zmeny boli v ráme čelného skla, vonkajších zrkadlách, vybavení prístrojového panela a podobne.

Felicia mala aj možnosť zámeny látkovej skladacej strechy za laminátovú, ktorá bola určená hlavne na zimnú sezónu. Vyrábali sa dve verzie laminátovej strechy: krátka a dlhá (od roku 1961). Pri tej dlhej sa malo dať auto lepšie využiť aj ako 2 + 2, teda s núdzovým sedením pre dve osoby vzadu. Za prednými sedadlami (už to boli dve samostatné, nie nedelená lavica) bol skutočne vytvorený čalúnený „schod“ bez operadiel, ktorý sa s prižmúrením očí mohol považovať za miesto na sedenie, ale využiť ho na dlhé cestovanie nebolo pohodlné. Pri dlhej laminátovej streche sa tiež nemusela demontovať plátenná, čo pri krátkej trvalo pol hodinu.

<a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/posledny-kabriolet-skody-prestal-vyrabat-roku-1964" target="_blank">Viac fotografií sa nachádza v galérii</a>

V roku 1961 sa Felicia dočkala ďalšej modernizácie, do módy prišli plutvy na zadných blatníkoch. Tie na Felicii síce neboli také obrovské ako nosili americké koráby ciest, ale potešili. Spočiatku mala Felicia rovnakú masku ako Škoda 450, hovorilo sa jej „žralok“, od roku 1961 dostala Felicia novšiu masku z Octavie. Hrdlo nádrže bolo premiestnené na pravý zadný blatník, pod obdĺžnikový odklápací kryt. Hlavnou zmenou však bol príchod verzie Felicia Super v roku 1962 s väčším motorom so zdvihovým objemom 1 221 cm3 a výkonom 55 koní (40,4 kW). Maximálna rýchlosť vzrástla na 135 km/h a spotreba paliva stúpla o pol litra.

V priebehu roka 1962 bola výroba vozidiel Felicia a Felicia Super na čas prerušená a hrozilo jej úplné zastavenie z&nbsp;kapacitných dôvodov. Celoročná produkcia roadsterov sa prepadla na iba 1 200 vozidiel. 

Mestský mýtus hovorí, že obnovenie výroby vozidiel Felicia Super vyjednal pán Pachtner, mníchovský zástupca značky Škoda a výhradný dovozca škodoviek pre južnú časť Nemeckej spolkovej republiky. Na západonemeckom trhu sa vtedy Felicia Super predávala za 6 690 DM, teda drahšie ako štvormiestny kabriolet VW Chrobák ponúkaný za 6 230 DM. Pán Pachtner vtedy dokonca osobne dodal do Kvasín kvalitnú koženku na čalúnenie interiéru, ktorá bola nedostatkovým tovarom. 

Začiatkom roku 1963 sa Felicia Super dočkala poslednej inovácie, dostala zjednodušenú mriežku prednej masky, plastové madlo na veko batožinového priestoru a kruhové odrazové sklíčka pod zadné svietidlá. Výroba Felicie končí v roku 1964. Celkovo sa Felicií a Felicií Super vyrobilo 14 863 kusov.

Vďaka kombinácií nadčasového elegantného dizajnu a robustnej techniky je Felicia doteraz jednou z najvýznamnejších ikon v histórii značky a jedným z najpopulárnejších veteránov povojnovej histórie v celom východnom bloku. Až doposiaľ sa však nenašiel žiadny nástupca, hoci pokusných štúdii kabrioletov značky Škoda bolo niekoľko.

Od výroby posledého kabrioletu Škoda uplynie 60 rokov

Výber pre vás

Od výroby posledého kabrioletu Škoda uplynie 60 rokov

Súvisiace články

Miliónové predaje? Pri týchto veciach ich čakal málokto (2. časť)

Tri roky mala 16 zamestnaní, ani v jednom nepohla prstom

Hľadáte kameru do auta? Veľké porovnanie dostupných modelov

Osud slovenského lietajúceho auta je v troskách, vývoj skončil

V akom veku sú ľudia najšťastnejší? Vedci majú odpoveď

Odsedel si 22 rokov, z väzenia ušiel v deň, kedy ho mali prepustiť

Výber pre vás