Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Nauru je tretím najmenším štátom sveta, má rozlohu necelých 21 kilometrov štvorcových. Len pre porovnanie, napríklad Partizánske je väčšie. Stovky rokov tu obyvatelia žili nezávisle na svetovej politike, ale v&nbsp;19. storočí sa Nauru stalo nemeckoou kolóniou. Európania rýchlo objavili bohaté ložiská fosfátov a&nbsp;začali s&nbsp;ich ťažbou. Keď sa Nauru v&nbsp;roku 1968 osamostatnilo, ťažba sa zintenzívnila a&nbsp;stala sa hlavným zdrojom príjmov tejto tichomorskej krajiny. Iróniou je, že zatiaľ čo vývoz fosfátov v&nbsp;iných krajinách zúrodnil pôdu, v&nbsp;samotnom Nauru ťažba spôsobila jej totálnu neúrodnosť. Hlavný ostrov je pustinou a&nbsp;80 percent povrchu pokrývajú len týčiace sa vápencové útvary.

Ložiská fosfátov na Nauru vznikli tisíce rokov trvajúcim hniezdením vtákov. V&nbsp;podstate ide o&nbsp;prastarý vtáčí trus, ktorý sa nachádzal tesne pod povrchom zeme. Ťažba tak bola mimoriadne jednoduchá a&nbsp;najprv ju prevádzkovali Nemci a&nbsp;neskôr Briti.

Keď sa Nauru osamostatnilo, tunajšia vláda samozrejme získala aj práva na dolovanie fosfátov. Nasledoval ekonomický boom. Export tejto drahej suroviny spôsobil, že Nauru sa na istý čas stalo z&nbsp;hľadiska HDP na obyvateľa najbohatšou krajinou sveta. Lenže zatiaľ čo ťažobný priemysel prekvital, pôda trpela. Dochádzalo k&nbsp;jej systematickému ničeniu a&nbsp;po mechanizmoch ostali len trčiace vápencové útvary, ktoré vznikli pred miliónmi rokov činnosťou koralov. Nauru je tak v&nbsp;podstate suchozemským koralovým útesom. Na súši sa toho veľa pestovať nedá a&nbsp;okolité vody sa rozhodne nehemžia rybami, keďže ich kontaminovala ťažba fosfátov.

Jedného dňa zásoby fosfátov došli a&nbsp;vláda zriadila fond, do ktorého naliala peniaze z&nbsp;ťažby. Aby však peniaze nestrácali na hodnote, bolo potreba ich investovať. Došlo však k&nbsp;viacerým zlým rozhodnutiam, ktoré negatívnym spôsobom ovplyvnili ekonomickú budúcnosť obyvateľov ostrovnej krajiny. V&nbsp;zúfalej snahe zaistiť si aspoň nejaký príjem vláda napríklad predávala občianstvo cudzím štátnym príslušníkom alebo za peniaze prijímala vojnových utečencov. V&nbsp;roku 2001 tu napríklad Austrália založila utečenecký tábor a&nbsp;Nauru za to dostáva peniaze. Tábor je navyše aj zdrojom zamestnanosti.

Ťažba fosfátov nezdevastovala len životné prostredie, ale aj zdravie obyvateľstva. Nauru patrí k&nbsp;štátom s&nbsp;najvyššou mierou obezity a&nbsp;vysokého krvného tlaku, málokto sa dožije 70-ky. Pred získaním nezávislosti tunajší ľudia jedli najmä ryby, ovocie a&nbsp;zeleninu. Vysoké príjmy spojené s&nbsp;ťažbou však spôsobili, že ostrovania prestali loviť ryby a&nbsp;venovať sa poľnohospodárstvu. Miesto toho začali vo veľkom dovážať mrazené a&nbsp;konzervované jedlá zo zahraničia. Výsledok? Vyše 90 percent ľudí má nadváhu a&nbsp;cez 70 percent je dokonca až obéznych. Viac než 40 percent má cukrovku 2. typu.

Nauru stále exportuje pomerne malé množstvo fosfátov a&nbsp;rozhodne to nie je dosť na uživenie desaťtisícového národa. Nebyť zahraničnej pomoci z&nbsp;Austrálie, Taiwanu a&nbsp;Nového Zélandu, ľudia by tu zrejme už nežili.

Nauru: Bývalý raj na Zemi má zdevastované životné prostredie

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Nauru: Bývalý raj na Zemi má zdevastované životné prostredie

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FOTO Napodobnil storočné fotky, ako veľmi sa Európa zmenila?

Číňania, Japonci i Rimania: Kto mohol predbehnúť Kolumba?

FOTO Utečenecká kríza v opačnom garde: Keď Európania hľadali útočisko v Egypte

Prvý let ponad Mount Everest: Muži čelili drsným podmienkam

VIDEO Mangalica medzi koňmi: Baškir má kučeravú srsť

Prežije, aj keď ho prejde auto: Diabolský chrobák je mimoriadne odolný

Výber pre vás