V roku Jesus Rivera od kolegov dozvedel, že na západnom pobreží Severnej Ameriky žije chrobák so superschopnosťou. Vraj cez neho môže prejsť auto a nič sa mu nestane. Rivera neveril, a tak jedného chrobáka chytil, položil na hlinu a sledoval, ako ho kamarát prejde autom. Dvakrát. Hmyz hral chvíľu mŕtveho, ale keď doň Rivera štuchol, postavil sa na nohy a ušiel. Muž neveril vlastným očiam a doktorandské štúdium entomológie strávil práve skúmaním tohto tvora.
Nosoderma diabolicum, tiež známy ako „diabolský chrobák“, nie je oveľa väčší než zrnko ryže. Jeho ochranný exoskeleton však dokáže odolať sile 39-tisíckrát väčšej, než je jeho telo. Dalo by sa to prirovnať k človeku s hmotnosťou 75 kilogramov, na ktorého položíte 25 vráskavcov ozrutných a on napriek tomu prežije. Taká hmotnosť by zabila nielen človeka, ale prakticky akéhokoľvek živočícha.
Diabolskému chrobákovi však milióny rokov trvajúca evolúcia dala do vienka výbornú ochranu. Celý jeho exoskeleton pritom tvoria výlučne organické materiály, je plný proteínov a má skutočne dômyselnú konštrukciu.
Zrejme sa vyvinul z páru dnes už nefunkčných krídiel a tvoria ho dve navzájom spojené pevné „škrupiny“. Pod nimi je mäkká vrstva a aj keď sa na exoskeleton vyvinie tlak, orgány ostanú neporušené a stlačí sa iba táto vrstva. Človek dodnes nevyvinul podobne odolný materiál, ale predpokladá sa, že po dôkladnejšom preskúmaní diabolského chrobáka dôjde aj k inováciám na poli ochranných materiálov.
