Alexander Kellas bol nielen horolezcom, ale aj fyziológom. Bol presvedčený, že ak sa zavedú dostatočné opatrenia a ľudia budú mať k dispozícii správnu výbavu, bude možné nielen letieť ponad Mount Everest, ale zhotovovať aj fotografie. V roku 1918 o svojom nápade napísal článok, ale trvalo ešte pomerne dlho, kým bol človek po technologickej stránke zrealizovať Kellasove nápady.

Expedíciu financovali britskí aristokrati, najmä lady Houstonová, ktorá bola zapálenou nacionalistkou. Verila, že dobytie Everestu zo vzduchu posilní britskú nadvládu nad Indiou a súhlasila, že zaplatí za väčšinu výpravu. Avšak pod podmienkou, že bude mať dohľad nad každou stránkou projektu.

V novembri 1932 si realizačný tím vybral dve upravené lietadlá Westland Wallace, ktoré sa mali letu zúčastniť. Stroje mali otvorené kokpity a teplota vo výške, v ktorej mali letieť, klesala hlboko pod bod mrazu. Išlo o dvojmiestne lietadlá, pričom posádku jedného mal tvoriť vojvoda Douglas Douglas-Hamilton, ktorý presvedčil lady Houstonovú, aby expedíciu financovala, a podplukovník Latham Blacker. V druhom stroji mal sedieť ako pilot poručík David McIntyre a fotograf Sidney Bonnett. Obe posádky mali k dispozícii kyslíkové prístroje a vysielačky, aby sa mohli dorozumievať.

Práve bomby s kyslíkom boli spočiatku problémom kvôli svojej váhe. Z nového typu ocele sa však podarilo vyrobiť oveľa ľahšie bomby, a tak sa mohli lietadlá dostať do výšky až desať kilometrov. Na ochranu pred mrazom mali členovia posádok oblečené vyhrievané kabáty.

Koncom marca 1933 už bolo všetko pripravené a muži s lietadlami čakali len na vhodné poveternostné podmienky na letisku v indickom meste Purnia asi 80 kilometrov južne od Everestu. 3. apríla už boli netrpezliví a vzlietli napriek tomu, že predpoveď počasia hlásila vo výške desať kilometrov vietor s rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu. Odporúčaná hodnota bol pritom maximálne 60 kilometrov za hodinu.

Spočiatku sa zdalo, že let budú musieť prerušiť pre zlú viditeľnosť. Po asi 30 minútach vo vzduchu sa však letcom konečne ukázal Mount Everest. Ako prví ľudia ho uvideli zvrchu, nachádzali sa totiž vo výške takmer desaťtisíc metrov nad morom.

V jednom momente pocítil fotograf silnú bolesť v pľúcach. Keď sa pozrel nadol, zistil, že má natrhnutú hadicu s kyslíkom. Nestratil však rozvahu a uviazal okolo nej vreckovku, vďaka čomu prežil.

Najvyššia hora sveta sa však mužom odhalila len nakrátko. Silný vietor hnal do výšok mračná jemného prachu a tak nebolo možné zhotovovať fotky. Druhá expedícia, ktorá sa konala 19. apríla, už bola úspešnejšia. Ako vyzerala uvidíte vo videu nižšie.