Radomír

Šerpovia slúžia po celé desaťročia ako nosiči pre horolezcov, ktorí sa pýšia výstupom na strechu sveta. Ich sláva je pominuteľná, hoci práve oni majú na konte tie najlepšie lezecké rekordy.&nbsp;Ponúkame vám zopár faktov z&nbsp;ich náročného života.

Odpadky a&nbsp;telá na Evereste Mount Everest ponúka úchvatný výhľad a prekrásnu scenériu. Lenže keď sa horolezci pozrú pod nohy, vidia niečo úplne iné.&nbsp;Na zemi sú tony odpadkov, prázdne kyslíkové fľaše a ľudské exkrementy. Horolezci, ktorí si doprajú výstup totiž len málo dbajú na to, akú po sebe zanechajú ekologickú stopu. V priebehu rokov zomrelo na svahoch Himalájí vyše tristo ľudí, takže nie je nič nezvyčajné, že sem-tam narazíte aj na mŕtvolu. Našťastie horolezci už začínajú s čistením.&nbsp;Vlani napríklad horolezci „čističi“ a&nbsp;šerpovia&nbsp;na nepálskej strane zniesli dole 25 ton pevného a 15 ton ľudského odpadu. Ochrancovia životného prostredia sa obávajú, aby znečistenie Mount Everestu nezasiahlo vodu v údolí.

Šerpovia iba muži? V&nbsp;žiadnom prípade Ak si myslíte, že túto prácu vykonávajú iba muži, mýlite sa. Žena menom Lhakpa je držiteľkou rekordu pre najúspešnejšiu horolezeckú sprievodkyňu. Na vrchol sa dostala až deväťkrát, pričom vychovala tri deti, žila v&nbsp;nekonštruktívnom vzťahu a zastávala ďalšie dve pracovné pozície. Nedávno National Geographic ocenil ženu – šerpu Pasang Lhamu Akita: prvú Nepálčanku, ktorá sa stala inštruktorkou horolezectva a jednou z prvých nepálskych žien, ktorá dosiahla vrchol&nbsp;K2. Časom sa stala jednou z&nbsp;najlepších šerpov v&nbsp;Himalájach.&nbsp; &nbsp;

Šerpovia to zvládajú Ľudský organizmus funguje najlepšie pri nadmorskej výške na úrovni hladiny mora. Množstvo kyslíku vo vzduchu je tam ideálne - asi 21 percent. Avšak vo výške nad osemtisíc metrov nad morom je vzduch oveľa redší. Riedky vzduch vo vysokých nadmorských výškach spôsobuje, že bežní návštevníci hôr sú unavení, vyčerpaní a&nbsp;relatívne ľahko ochorejú. Mnohí kvôli problémom s&nbsp;dýchaním zomrú. Tep srdca vystúpi aj na 140 úderov za minútu, čo zvyšuje riziko infarktu. Najväčším strašiakom je však hypoxia - nedostatok kyslíka. Ak mozog nie je dostatočne okysličený, môže začať opúchať. Ako je možné, že šerpovia v&nbsp;týchto podmienkach fungujú viac menej bez problémov? Vedci zistili, že za stovky rokov sa táto horská komunita naučila žiť s malým množstvom kyslíka.&nbsp;Namiesto toho, aby sa šerpovia unavili, ich telá sa hypoxii prispôsobili. Na výrobu energie telo spaľuje tuk, na čo spotrebuje veľa kyslíka.&nbsp;Lenže u&nbsp;efektívnych šerpov telo spaľuje alternatívu s&nbsp;nízkym obsahom kyslíka - cukor.

Je to jedno z&nbsp;najsmrteľnejších povolaní sveta Redaktori časopisu Outside&nbsp;sa snažili urobiť rebríček najnebezpečnejších prác na svete.&nbsp;Ich analýza vychádzala z počtu úmrtí na 100-tisíc zamestnancov.&nbsp;Zistili, že u&nbsp;baníkov je to 25 úmrtí, u amerických vojakov v Iraku ide o&nbsp;335 úmrtí, no u šerpov na Evereste dochádza až k 1332 úmrtiam. Fyzicky však tisíc šerpov nikdy nezomrelo. Skutočný počet je okolo 94. K uvedenému výsledku redaktori došli tak, že prerátali počet reálnych úmrtí šerpov na stotisíc šerpov. Z&nbsp;tohto hľadiska v miere úmrtnosti je sprievodca horolezcov najsmrteľnejším povolaním sveta.

Pre svoje deti chcú iné zamestnanie Napriek tomu, že ide o najrizikovejšie povolanie, mnohí šerpovia nechcú robiť nič iné, lebo je to jedna z&nbsp;najlepšie platených pozícií v&nbsp;Nepále. Mnohé rodiny dostáva z&nbsp;hranice biedy a poskytuje prostriedky na vzdelávanie detí, aby nová generácia nemusela robiť túto otrockú prácu. Ani samotní šerpovia nechcú, aby si ich deti vybrali túto kariéru, lebo sa k nim cudzinci nesprávajú úctivo. Máloktorý cudzinec ocení, čo pre nich robia. Na to, aby sa horolezci dostali na vrchol, nutne potrebujú šerpov, no málokedy uznajú tvrdú prácu a riziká, ktorým sa šerpovia vystavujú.

Najhoršia katastrofa Everestu Juhovýchodný hrebeň Everestu sa každoročne snaží zdolať okolo 300 horolezcov.&nbsp;Pozdĺž neho sa nachádza miesto zvané „kukuričné pole“, pre ktoré sú typické masívne bloky ľadu. Ide o jedno z najsmrteľnejších miest na Evereste, ktoré je doslova diaľnicou pre lavíny.&nbsp;Keďže počas dňa je ich veľmi veľa, horolezci, ktorí chcú „poľom“ prejsť to musia urobiť v noci, kedy je ľad stabilnejší. K najväčšej tragédii tu došlo v roku 2014, keď lavína zachytila 13 šerpov, ktorí na mieste zahynuli. Udalosť sa stala najhorším dňom v histórii horolezectva na Evereste.&nbsp;

Facinujúce fakty o šerpoch: Horskí vodcovia sa dokonale prispôsobili životu vo výškach

Výber pre vás

Facinujúce fakty o šerpoch: Horskí vodcovia sa dokonale prispôsobili životu vo výškach

Súvisiace články

FOTO Morušové prístavy: Pamiatky na vylodenie v Normandii vidno aj dnes

Tajomstvá výletných lodí: Čo firmy nechcú, aby ste vedeli?

Unikátna vertikálna loď FLIP: Viete, na čo sa používa?

FOTO Zdvíhacie lode vedia prepraviť obrovské objekty, nemajú problém ani s krížnikmi

Najstarší prístav na svete má viac než päťtisíc rokov, bol majstrovským dielom

Tajomstvá Monopolov: Stolová hra mala bojovať proti systému

Výber pre vás