Noel

V Döllersheime porodila v&nbsp;roku 1837 Maria Schicklgruberová nemanželského syna Aloisa, ktorý sa mal neskôr stať otcom Adolfa Hitlera. Otcovu identitu sa nepodarilo určiť a&nbsp;na krstnom liste Aloisa Schicklgrubera je v&nbsp;kolonke „otec“ napísané: „Neurčený.“ Keď mal Alois päť rokov, jeho matka sa vydala za Johanna Georga Hiedlera a&nbsp;chlapec neskôr prijal priezvisko Hitler.

Keď sa Adolf Hitler šplhal k&nbsp;moci, historici sa snažili odhaliť jeho korene. Veď tvrdil, že má árijský pôvod, tak by to mal vedieť dokázať. Pátralo sa po jeho dedovi, Aloisovom otcovi. Kandidátov bolo viacero, tým najhlavnejším bol Johann Nepomuk Hiedler, brat muža, ktorého si Maria Schicklgruberová vzala za manžela. Johann Nepomuk vychovával Aloisa počas jeho puberty a&nbsp;neskôr mu odkázal značnú časť svojich úspor. Muž bol však v&nbsp;čase, keď mal aférku s&nbsp;Mariou, už ženatý, a&nbsp;tak presvedčil svojho slobodného brata, aby sa oženil s&nbsp;Mariou. Zabil tak dve muchy jednou ranou: postaral sa o&nbsp;syna a&nbsp;zároveň sa oňho mohol starať bez toho, aby naštval svoju manželku.

Trochu divokejšia hypotéza tvrdí, že Aloisovým otcom bol žid menom Leopold Frankenberger. U&nbsp;jeho rodiny v Grazi pracovala Maria Schicklgruberová ako kuchárka. Historici však túto hypotézu zavrhli, pretože v&nbsp;tom čase nežila v&nbsp;Grazi žiadna židovská rodina. Lenže práve tieto klebety privádzali Hitlera do zúrivosti.

„Ľudia nesmú vedieť, kto som,“ vravieval Hitler. „Nesmú vedieť, odkiaľ pochádzam.“

V roku 1931 nariadil svojim prívržencom, aby vyšetrili jeho pôvod. Nenašli žiadne známky židovského pôvodu, a&nbsp;tak Hitler nariadil genealógovi, aby vytvoril veľký rodostrom Hitlerovej rodiny. Ten sa v&nbsp;roku 1937 objavil v&nbsp;knihe Die Ahnentafel des Fuehrers (Vodcov rodokmeň). Dielo malo dokazovať Hitlerov árijský pôvod.

Vodcovi to ale nestačilo. Do Döllersheimu totiž začali chodiť skeptici a&nbsp;overovať si to, čo bolo uverejnené v&nbsp;knihe. Krátko po anšluse tak Hitler nariadil evakuovať Döllersheim a&nbsp;niektoré ďalšie okolité dediny a&nbsp;zrovnať ich so zemou. Na ich mieste vyrástla vojenská zóna a&nbsp;kasárne, zatiaľ čo dvetisíc civilistov muselo nútene opustiť svoje domovy.

Napriek snahám o&nbsp;reštitúciu ostáva Döllersheim a&nbsp;jeho okolie aj dnes majetkom rakúskej armády. V&nbsp;roku 1981 však vojaci sprístupnili verejnosti aspoň tamojší kostol a&nbsp;priľahlý cintorín.

Döllersheim: Dedina, ktorú nechal Hitler zničiť kvôli svojmu pôvodu

Výber pre vás

Döllersheim: Dedina, ktorú nechal Hitler zničiť kvôli svojmu pôvodu

Súvisiace články

FOTO: Bitka o Britániu v obrazoch: Konflikt, ktorý zmenil chod vojny

Lepa Radić: Tínedžerka, ktorú obesili nacisti

Helene Mayerová: Židovka, ktorá šermovala za Hitlera

Roza Šanina: Smrtiaca ostreľovačka, ktorá naháňala Nemcom strach

Pikantná história: Ako nacisti ovplyvnili svet módy

Doolittlov nálet: Americká odplata za Pearl Harbor

Výber pre vás