MENU
Menu

Spektrum Lepa Radić: Tínedžerka, ktorú obesili nacisti

Lepa Radić mala len 15 rokov, keď vojská Osi napadli Juhosláviu. Napriek nízkemu veku dievča neváhalo a pridalo sa k partizánom v boji proti nacistom. A zapísala sa do dejín.

Lepa Radić: Tínedžerka, ktorú obesili nacisti
Hitler začal s útokom na Juhosláviu 6. apríla 1941. Dobytím Balkánu si chcel zaistiť pravé krídlo a zlepšiť tak šance operácie Barbarossa (napadnutia ZSSR) na úspech. Juhoslávia čelila nacistom na všetkých frontoch a jej obrana sa rýchlo skončila porážkou.

Oslobodenie koncentračného tábora Dachau: Popravili Američania dozorcov?

Víťazstvo Osi však nebolo úplné. Nemci síce ovládali mestá a kontrolovali cesty, odľahlé horské oblasti vojnou zdevastovanej Juhoslávie však ostávali v rukách domácich. Bojové skupiny sa pomaly začali zviechať a rozpútavať partizánsku vojnu. Vznikli dve hlavné skupiny odboja: Četnici a Partizáni.

Lepa Radić: Tínedžerka, ktorú obesili nacisti
Četnikov viedol bývalý plukovník juhoslávskej armády Dragoljub Mihailović, ktorý slúžil juhoslávskej rojalistickej vláde v exile. Četnikov zjednocovalo len meno. Išlo o viaceré skupiny odbojárov, ktoré mali rôzne záujmy. Niektoré boli úplne protinemecké, ďalšie občas spolupracovali s okupantmi. Všetky skupiny však v podstate zachovávali lojalitu k starej juhoslávskej monarchii.

Geli Raubalová: Jediná žena, ktorú Hitler skutočne miloval

Partizáni boli v niektorých smeroch opakom Četnikov. Išlo o zarytých komunistov a ich vodca Josip Broz Tito bol predsedom Komunistickej strany Juhoslávie. Jeho cieľom bolo ustanoviť nezávislú socialistickú Juhosláviu a zbaviť ju nacistických okupantov.

Lepa Radić: Tínedžerka, ktorú obesili nacisti
Do spletitého konfliktu vstúpila Lepa Radić v decembri 1941. Pridala sa k Partizánom. Pochádzala z dediny Gasnica, ktorá leží v dnešnej Bosne a Hercegovine. Jej otec a dva strýkovia sa k Partizánom pridali už v júli a ona ich o necelého pol roka nasledovala.

Ešte v novembri celú rodinu Radićovcov zatkli ustašovci v službách nacistami dosadenej bábkovej vlády. Partizánom sa však podarilo rodinu oslobodiť a práve vďačnosť za oslobodenie dohnala Lepu k tomu, aby sa stala členkou odboja.

Dobrovoľne sa prihlásila bojovať v prvej línii. Odnášala ranených z bojiska a kryla ústup partizánov, ktorí utekali pred Nemcami. Vlastná odvaha sa napokon stala jej skazou.

Rodina zo sibírskej divočiny: Lykovovci nepostrehli, že prebehla druhá svetová vojna

Vo februári 1943 organizovala Lepa záchranu asi 150 žien a detí, ktoré hľadali úkryt pred jednotkami SS. Nacisti však už boli blízko a dievča sa ich márne snažilo zastaviť. Došli mu náboje a Nemci napokon Lepu zajali.

Okamžite padol rozsudok smrti obesením. Nemci ju najprv mučili a pokúšali sa z nej vytiahnuť informácie o pohybe partizánov. Ani po troch dňoch však Lepa nepodľahla bolesti a tak napokon došlo k poprave.

8. februára 1943 ju priviedli k narýchlo skonštruovanej šibenici. Pred zrakmi verejnosti jej naposledy ponúkli milosť, ak prezradí mená ľudí, ktorí spolupracujú s Partizánmi. Odmietla. Jej posledné slová zneli: „Nie som zradkyňa svojho ľudu. Tí, na ktorých sa pýtate, sa vám sami odhalia, keď aj posledného z vás - zločincov - vyhladia." Keď dohovorila, obesili ju. Mala len 17 rokov.

Lepe Radić posmrtne udelili Rád hrdinu národa 20. decembra 1951.

DISKUSIA
31.10. 2019 20:00
Diskusia