Lepa Radić mala len 15 rokov, keď vojská Osi napadli Juhosláviu. Napriek nízkemu veku dievča neváhalo a pridalo sa k partizánom v boji proti nacistom. A zapísala sa do dejín.

Hitler začal s útokom na Juhosláviu 6. apríla 1941. Dobytím Balkánu si chcel zaistiť pravé krídlo a zlepšiť tak šance operácie Barbarossa (napadnutia ZSSR) na úspech. Juhoslávia čelila nacistom na všetkých frontoch a jej obrana sa rýchlo skončila porážkou.

<a href="https://magazin.centrum.sk/spektrum/oslobodenie-koncentracneho-tabora-dacha-popravili-americania-dozorcov/899926.html" target="_blank">Oslobodenie koncentračného tábora Dachau: Popravili Američania dozorcov?</a>

Víťazstvo Osi však nebolo úplné. Nemci síce ovládali mestá a kontrolovali cesty, odľahlé horské oblasti vojnou zdevastovanej Juhoslávie však ostávali v rukách domácich. Bojové skupiny sa pomaly začali zviechať a rozpútavať partizánsku vojnu. Vznikli dve hlavné skupiny odboja: Četnici a Partizáni.

Četnikov viedol bývalý plukovník juhoslávskej armády Dragoljub Mihailović, ktorý slúžil juhoslávskej rojalistickej vláde v exile. Četnikov zjednocovalo len meno. Išlo o viaceré skupiny odbojárov, ktoré mali rôzne záujmy. Niektoré boli úplne protinemecké, ďalšie občas spolupracovali s okupantmi. Všetky skupiny však v podstate zachovávali lojalitu k starej juhoslávskej monarchii.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/gelia-raubalova-jedina-zena-ktoru-hitler-skutocne-miloval/899650.html" target="_blank">Geli Raubalová: Jediná žena, ktorú Hitler skutočne miloval</a>

Partizáni boli v niektorých smeroch opakom Četnikov. Išlo o zarytých komunistov a ich vodca Josip Broz Tito bol predsedom Komunistickej strany Juhoslávie. Jeho cieľom bolo ustanoviť nezávislú socialistickú Juhosláviu a zbaviť ju nacistických okupantov.

Do spletitého konfliktu vstúpila Lepa Radić v decembri 1941. Pridala sa k Partizánom. Pochádzala z dediny Gasnica, ktorá leží v dnešnej Bosne a Hercegovine. Jej otec a dva strýkovia sa k Partizánom pridali už v júli a ona ich o necelého pol roka nasledovala.

Ešte v novembri celú rodinu Radićovcov zatkli ustašovci v službách nacistami dosadenej bábkovej vlády. Partizánom sa však podarilo rodinu oslobodiť a práve vďačnosť za oslobodenie dohnala Lepu k tomu, aby sa stala členkou odboja.

Dobrovoľne sa prihlásila bojovať v prvej línii. Odnášala ranených z bojiska a kryla ústup partizánov, ktorí utekali pred Nemcami. Vlastná odvaha sa napokon stala jej skazou.

<a href="https://magazin.centrum.sk/ulety/rodina-zo-sibirskej-divociny-lykovovci-nepostrehli-ze-prebehla-druha-svetova-vojna/897466.html" target="_blank">Rodina zo sibírskej divočiny: Lykovovci nepostrehli, že prebehla druhá svetová vojna</a>

Vo februári 1943 organizovala Lepa záchranu asi 150 žien a detí, ktoré hľadali úkryt pred jednotkami SS. Nacisti však už boli blízko a dievča sa ich márne snažilo zastaviť. Došli mu náboje a Nemci napokon Lepu zajali.

Okamžite padol rozsudok smrti obesením. Nemci ju najprv mučili a pokúšali sa z nej vytiahnuť informácie o pohybe partizánov. Ani po troch dňoch však Lepa nepodľahla bolesti a tak napokon došlo k poprave.

8. februára 1943 ju priviedli k narýchlo skonštruovanej šibenici. Pred zrakmi verejnosti jej naposledy ponúkli milosť, ak prezradí mená ľudí, ktorí spolupracujú s Partizánmi. Odmietla. Jej posledné slová zneli: „Nie som zradkyňa svojho ľudu. Tí, na ktorých sa pýtate, sa vám sami odhalia, keď aj posledného z vás - zločincov - vyhladia." Keď dohovorila, obesili ju. Mala len 17 rokov.

Lepa Radić: Tínedžerka, ktorú obesili nacisti

Plus TV

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Tajomné sochy moai: Ich účel ostáva dodnes nejasný

Madi Collins: Drobné dievča s obrou dávkou sexepílu

Výber pre vás