Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

O&nbsp;Lajke počul asi každý. Bola prvým psom vo vesmíre, ale pred ňou sa na obežnú dráhu pozreli mnohé iné zvieratá. Ešte pred vynájdením rakiet posielali ľudia do výšin zvieratá v&nbsp;teplovzdušných balónoch a&nbsp;chceli vedieť, čo dokážu prežiť v&nbsp;chladnom a&nbsp;riedkom vzduchu. Po druhej svetovej vojne vykonali Američania viacero testov s&nbsp;takýmito balónmi, ktorých posádky netvorili ľudia, ale myši, škrečky, morčatá, mačky, psy, žaby, ryby i&nbsp;opice.

Prvý úspešný let sa odohral v&nbsp;septembri 1950 a&nbsp;zúčastnilo sa ho osem myší, ktoré vzlietli do výšky takmer 30 kilometrov v&nbsp;pretlakovej kabíne balóna. Na zem sa vrátili po troch hodinách a&nbsp;40 minútach bez ujmy na zdraví.

V&nbsp;rovnakom čase sa už experimentovalo s&nbsp;raketami. 20. februára 1947 vypustili Američania vínne mušky na ukoristenej nemeckej rakete V-2 do výšky 109 kilometrov. Kapsula s&nbsp;muškami sa oddelila od hlavného modulu a&nbsp;s&nbsp;pomocou padáka sa bezpečne vrátila na zem. Mušky prežili.

O&nbsp;dva roky neskôr sa do výšky 134 kilometrov pozrel makak Albert II. Návrat na zem ale neprežil, neotvoril sa mu padák. V&nbsp;50. a&nbsp;60. rokoch sa do vesmíru pozreli mnohé opice, väčšinu z&nbsp;nich pred letom nadopovali sedatívami. Približne dve tretiny pokusy neprežili.

So zvieratami experimentovali aj Sovieti. Ešte predtým, ako sa 12. apríla 1961 pozrel do kozmu Jurij Gagarin, navštívili vesmír desiatky psov. Jedným z&nbsp;nich bola aj Lajka. Tá zomrela, keď na jej module zlyhal tepelný štít.

Prvými opicami, ktoré prežili pobyt vo vesmíre, boli Able a&nbsp;Baker. V roku 1959 vystúpili do výšky 480 kilometrov, odolali preťaženiu 38g a&nbsp;deväťminútovému bezváhovému stavu. Baker sa po návrate stala celebritou a&nbsp;objavila sa dokonca na obálke časopisu Life. Jej spoločník Able však žil len pár dní po návrate z&nbsp;vesmíru. Chybne zavedená elektróda mu uviazla v&nbsp;tele a&nbsp;zomrel počas chirurgického zákroku, keď sa mu ju snažili odstrániť. Baker žila až do roku 1984.

60. roky sa niesli v znamení vesmírnych experimentov so zvieratami. Korytnačky boli prvé živé tvory, ktoré obleteli Mesiac, úspešný experiment sa podaril Sovietom.

V&nbsp;júni 1969 sa uskutočnil prvý pokus s&nbsp;dlhodobým pobytom zvieraťa vo vesmíre. Makak lietal na obežnej dráhe 30 dní a&nbsp;vedci skúmali, ako to bude vplývať na jeho zdravie. Po týždni vo vesmíre sa ale jeho stav začal zhoršovať a&nbsp;inžinieri ho radšej dopravili späť na zem. Zomrel nasledujúci deň.

Misia Apollo 17 mala na palube okrem ľudí aj päť myší druhu Perognathus longimembris. Volali sa Fe, Fi, Fo, Fum a&nbsp;Phooey. Vedci tento druh vybrali, lebo dobre odoláva stresu, na prežitie nepotrebuje veľa vody a&nbsp;nezožerie všetko, čo vidí, takže sa vie kŕmiť postupne a&nbsp;bez potreby dávkovania. Stali sa súčasťou experimentu, ktorý mal skúmať pôsobenie kozmického žiarenia na mozog, oči, pokožku a&nbsp;ďalšie tkanivá.

Každá myš mala na sebe miniatúrny radiačný detektor a&nbsp;nachádzali sa na plášti modulu Apollo 17 v&nbsp;oddelenom kontajneri. Myši mali dostatok potravy, aby im vystačila počas celého trvania misie. Jedno zviera zahynulo krátko po štarte z&nbsp;neznámeho dôvodu. Ďalšie štyri obleteli Mesiac a&nbsp;spolu s&nbsp;astronautmi sa vrátili na Zem.

Štyri myši sa síce vrátili domov, ale netešili sa dobrému zdraviu. Zabili ich a&nbsp;podrobili pitve. Patológovia nezistili žiadne poškodenie mozgu, očí či iných orgánov.

V&nbsp;70. rokoch sa pozreli do vesmíru aj pavúky. V&nbsp;roku 1975 vyslali Sovieti do kozmu na celých 90 dní niekoľko korytnačiek. V&nbsp;80. rokoch pre zmenu vedci amputovali predné nohy mlokom a&nbsp;chceli zistiť, či má vesmírne prostredie vplyv na regeneráciu tkanív. Mloky majú totiž špeciálnu schopnosť a&nbsp;vedia si obnoviť nielen končatiny, ale aj opraviť srdce, mozog, oči či chrbticu.

V&nbsp;90. rokoch posielali Američania do vesmíru najrôznejšie druhy zvierat. Výnimkou v&nbsp;tomto prípade nebol ani raketoplán Columbia, ktorého posledný let skončil katastrofou. Keď ale vedci skúmali trosky raketoplánu, našli na nich živé hlístovce. A&nbsp;čo je ešte zaujímavejšie, tieto živočíchy vyslali do kozmu ešte počas predposledného letu Columbie.

Šváby majú povesť nezničiteľných tvorov, ale do kozmu sa pozreli prvýkrát až v&nbsp;roku 2006 vďaka súkromnej firme Bigelow Aerospace.

V&nbsp;roku 2007 experimentovala Európska vesmírna agentúra s&nbsp;pomalkami. Ide o&nbsp;najodolnejšie živé tvory na Zemi a&nbsp;ukázalo sa, že prežijú aj v&nbsp;otvorenom vesmíre až desať dní.

Zvieratá sa v&nbsp;21. storočí stali bežnou súčasťou letov do vesmíru. Skúmal sa na nich vplyv mikrogravitácie na telesné procesy, akými je strata svalov či kostného tkaniva. Experimenty na myšiach ukázali, že živý tvor vo vesmíre musí udržiavať aktívny životný štýl, aby mu nezačali atrofovať svaly.

NASA sa chce vrátiť na Mesiac v&nbsp;roku 2024 a&nbsp;je pravdepodobné, že ľudia raz poletia na Mars. S&nbsp;istotou sa dá povedať, že aj pri týchto míľnikoch budú prítomné zvieratá.

Zvieratá vo vesmíre: Ako nám pomohli pri skúmaní kozmu?

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Zvieratá vo vesmíre: Ako nám pomohli pri skúmaní kozmu?

Autor článku

Noel

Súvisiace články

6 pokrokov vo vede, ktoré môžu zmeniť veľmi blízku budúcnosť

FOTO Ako z inej planéty: Sukulenty sa ponášajú na rastliny zo sci-fi

Bizarné vedecké štúdie. Neskutočné, čo odhalili v laboratóriu

VIDEO Priesvitné auto má vyše 80 rokov, fascinuje dodnes

Záhada stratených 11 dní: Kam sa podela takmer polovica septembra?

Slávne momenty z veku objavov: Pripomeňte si ich s nami

Výber pre vás