Ľudia si šli ľahnúť 2. septembra a zobudili sa až 14. septembra. Anglicko nepostihla žiadna spavá choroba a príčina bola naskrz praktická: prechod z juliánskeho na gregoriánsky kalendár, ktorý v tom čase používala už väčšina anglických susedov.

Juliánsky kalendár je pomenovaný podľa Júlia Cézara, ktorý ho nechal zaviesť v roku 46 aby opravil chyby spôsobované vtedajším rímskym lunisolárnym kalendárom. Ten pozostával z 12 mesiacov a mal 355 dní, čo bolo približne o desať menej, než mal skutočný solárny rok. Aby to Rimania dobehli, každý druhý rok pridávali ku kalendáru 22 či 23 dní.

Aby toho nebolo málo, prestupné dni sa nepridávali na pravidelnej báze a podľa predom určeného poriadku. To, koľko dní bude mať rok, určoval takzvaný pontifex maximus, teda najväčší kňaz. A ten sa riadil čisto zištnými záujmami. Keď boli pri moci jeho spojenci, k roku pridal dni, aby vládli dlhšie (funkcie boli často časovo ohraničené na rok). Keď vládla opozícia, dni naopak nepridával. V konečnom dôsledku tak bežný Riman často nevedel, koľkého je.

Július Cézar si nechal zvolať tých najlepších matematikov a filzofov, aby problém vyriešili. Mali vytvoriť kalendár, ktorý by spoľahlivo fungoval bez zásahu človeka. V tom čase sa predpokladalo, že rok má 365 dní a šesť hodín. A tak by prestupný deň každé štyri roky všetko vyriešil. Lenže rok má presne 365 dní, päť hodín, 48 minút a 45 sekúnd, takže juliánsky kalendár nebol celkom presný. Počas stáročí sa chyby postupne kumulovali a kalendárový dátum sa čoraz viac líšil od skutočného.

Na reformu tlačil v roku 1582 pápež Gregor XIII. Netešil ho hlavne fakt, že Veľká noc sa čoraz viac vzďaľuje od skutočnosti. Mala sa sláviť v prvú nedeľu po splne nasledujúcom po jarnej rovnodennosti. V 16. však dátumová rovnodennosť zaostávala o desať dní.

Na komplikované pravidlá prišiel už v roku 1577 lekár Aloysius Lilius. Ako podľa neho nastaviť prestupný rok? Jeden deň navyše sa mal vyskytovať v každom roku deliteľnom štvorkou. Avšak nie v rokoch deliteľných stovkou, pokiaľ zároveň nie sú deliteľné číslom 400. Zdá sa vám to zložité? Uvedieme príklad. Roky 1600 a 2000 boli prestupné (deliteľné 100 aj 400), ale roky 1700, 1800 a 1900 podľa gregoriánskeho kalendára prestupné neboli.

Gregoriánsky kalendár vstúpil v Taliansku do platnosti 4. októbra 1582 podľa juliánskeho kalendára. Nasledujúcim dňom bol už 15. október.

Pápežskú bulu, ktorá nariaďovala zaviesť gregoriánsky kalendár, však iné cirkvi neakceptovali. Mnohé štáty naň prechádzali len pomaly a Anglicku to trvalo 170 rokov. Z 2. septembra sa plynule prešlo na 14. september, ale deň sa nemenil. Išlo sa spať v stredu a ľudia vstávali vo štvrtok. A hoci dodnes kolujú mýty o tom, ako davy protestovali a chceli späť svojich 11 dní, v skutočnosti bol prechod plynulý. Ktovie, ako by to ľudia znášali dnes.