Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Poďte si spolu s&nbsp;nami chronologicky v&nbsp;dvoch častiach pripomenúť najslávnejšie okamihy moreplavcov a&nbsp;objaviteľov novoveku.

1418: Princ Henry Navigátor a&nbsp;rozvoj námornej vedy Muž, ktorému historici pripisujú veľkú zásluhu na veľkolepých objavoch námorných plavieb, sa volá Infante Henrique z Portugalska, vojvoda z Viseu, známy aj ako princ Henry Navigátor.&nbsp;Hoci sa nikdy neplavil na niektorých z&nbsp;jeho expedícií a málokedy opustil Portugalsko, stal sa nestorom prieskumníkov a&nbsp;zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji portugalských námorných snáh, vrátane mapovania sveta.

Vzhľadom na blízkosť Portugalska k „tmavému kontinentu“ Henryho zvlášť zaujímala západná Afrika, preto v roku 1415 vyslal vojenskú silu do moslimského prístavu Ceuta, ktorý leží na južnej strane úžiny Gibraltáru v&nbsp;susedstve s Marokom.&nbsp;Ceuta sa tak stala prvým zámorským územím Portugalska. Najväčší vplyv však nezaznamenal v&nbsp;cudzích krajinách, ale priamo doma.&nbsp;V dnešnom Sagrese, na juhozápadnom pobreží Portugalska, Henry založil v roku 1418 plavebnú školu, kde zhromaždil najvýznamnejších tvorcov máp, staviteľov lodí, vedcov a námorných kapitánov.&nbsp;Budova dodnes stojí a&nbsp;je v&nbsp;nej múzeum.

1497: Vasco da Gama spája Európu a Indiu Kým niektorých objaviteľov fascinovala Afrika, iných zlákali krásy Indického oceánu a&nbsp;indických prístavov. Okolo roku 1488 sa portugalský prieskumník Bartolomeu Dias&nbsp;stal prvým, kto dosiahol južný cíp Afriky a&nbsp;dorazil až na mys Dobrej nádeje.&nbsp;Pomohol tak nájsť juhovýchodnú námornú cestu medzi západnou&nbsp;Európou a&nbsp;Áziou, keď oboplával Afriku pri svojej ceste do Indie. O necelé desaťročie neskôr sa jeho objavy snažil zúročiť jeho krajan Vasco da Gama, ktorý dostal od portugalského kráľa&nbsp;Manuela I. poverenie na získanie prístupu na ázijské trhy oboplávaním&nbsp;Afriky.

Da Gama opustil Lisabon 8. júla 1497 so štyrmi plachetnicami. Do konca mesiaca priplával na Kapverdské ostrovy, odkiaľ sa vydal okružnou cestou cez Guinejský záliv.&nbsp;Plavba bola náročná, pretože posádky lodí zápasili s&nbsp;mnohými ochoreniami. Nakoniec 20. mája 1498&nbsp;lode dosiahli indický&nbsp;subkontinent pri meste&nbsp;pri meste&nbsp;Kalikat. Da Gama priniesol vládcovi rôzne dary, čo ho pobavilo, lebo na jeho dvore bol dostatok luxusného tovaru z celej Indie a Číny.&nbsp;Hoci prvá cesta nedopadla celkom úspešne, keďže domorodci neprijali Portugalčanov priateľsky, správy o&nbsp;jeho plavbe do Indie podnietili kráľa k príprave ďalších plavieb a zakladaniu obchodných centier na Indickom polostrove.

1492: Vek slávneho Kolumba Áno, aj zlyhanie môže priniesť slávu a nesmrteľnosť. Krištof Kolumbus je typickým príkladom slávneho zlyhania, keď si zle vypočítal možnú vzdialenosť Indie od Európy. Doplával tam, kam nechcel. A hoci jeho chyba neskôr vyšla najavo, Kolumbus až do svojej smrti tvrdošijne trval na svojom. Vychádzal totiž z mylného aristotelovského predpokladu, že zemský priemer je veľmi krátky a teda aj ázijská pevnina je oveľa bližšie ako bola v skutočnosti.&nbsp;Na plavbu moreplavec vyrazil 3.&nbsp;augusta 1492&nbsp;na troch lodiach&nbsp;– Santa Maria, Pinta a Nina.&nbsp;Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh a v domnienke, že je v&nbsp;Indii, nazval domorodé obyvateľstvo Los Indos.

Kolumbovu myšlienku o&nbsp;dosiahnutí Indie západnou cestou vtedajší vládcovia brali ako neuskutočniteľné snívanie. Hlavne medzi Španielmi a&nbsp;Portugalčanmi ako svetovými premiantmi v&nbsp;moreplavectve išlo o&nbsp;neustále súperenie. Krištof Kolumbus sa údajne nikdy nedozvedel, že objavil nový svetadiel a&nbsp;dňa 20. mája 1506 zomrel v španielskom meste Valladolid v presvedčení, že našiel kratšiu cestu z Európy do Indie.

1513: Balboa objavuje Tichý oceán Kolumbus sa po poslednej plavbe do Nového sveta vrátil do Európy s&nbsp;mnohými správami, vrátane tej o možnom prístupe k&nbsp;oceánu cez Panamu.&nbsp;Preto Balboa, španielsky guvernér a&nbsp;dobyvateľ, v&nbsp;roku 1500&nbsp;cestoval do Nového sveta a po niekoľkých prieskumoch sa usídlil na ostrove&nbsp;Hispaniola.

Zabral aj územie dnešnej Kolumbie, ktorá sa stala prvým trvalo osídleným miestom Európanov v&nbsp;kontinentálnej Amerike. A hoci Balboovým primárnym cieľom bolo zlato, našiel niečo rovnako cenné, čo ovplyvnilo na storočia život Európanov. Známy je predovšetkým tým, že v&nbsp;roku 1513 prešiel Panamskú šiju&nbsp;až k&nbsp;Tichému oceánu&nbsp;a stal sa prvým Európanom vedúcim expedíciu, ktorá videla alebo dosiahla Tichý oceán zo strany&nbsp;Nového sveta.

1513: Ponce de León ako prvý európsky Floriďan Je zvláštne, že ešte relatívne nedávno sme sa v&nbsp;školách učili, že objaviteľom Ameriky je Kolumbus, pričom za jej objavením stoja úplne iní moreplavci. Jedným z&nbsp;nich je menej známy Juan Ponce de León. Počas svojich plavieb sa usadil ako kolonista&nbsp;na&nbsp;Haiti, odkiaľ si v&nbsp;rokoch 1508-1511&nbsp;podmanil&nbsp;Portoriko, kde objavil zlato&nbsp;a stal sa tu guvernérom.

Neskôr objavil niekoľko Bahamských ostrovov a&nbsp;vrcholom jeho snaženia&nbsp; bolo v&nbsp;roku 1513 objavenie Floridy, ktorú pôvodne pokladal za ostrov. Nazval ju Pasqua Florida, kvôli blížiacim sa veľkonočným sviatkom. V&nbsp;roku 1520&nbsp;sa stal jej guvernérom, ale počas pokusu o&nbsp;zriadenie tunajšej španielskej kolónie sa dostal do ostrého konfliktu s&nbsp;indiánmi. V&nbsp;boji utrpel zranenia a stiahol sa na Kubu, kde aj zomrel.

Slávne momenty z veku objavov: Pripomeňte si ich s nami

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Slávne momenty z veku objavov: Pripomeňte si ich s nami

Radomír

Súvisiace články

6 mimoriadne dôležitých vynálezov, ktoré rýchlo skončili

Vojaci nikdy nevyrobili väčší kráter, jeho priemer je naozaj obrovský

Ponúkali im milióny, ale márne: Ľudia, ktorí odmietli zbohatnúť

Chce sa vám na malú, ale záchod nikde? 6 trikov, ako vydržať

Profesionálny ovoniavač: Pracuje pre NASA svojím nosom

FOTO Jesť menej a nebyť hladný? 8 trikov, ktoré naozaj fungujú

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás