Poďte si spolu s nami chronologicky v dvoch častiach pripomenúť najslávnejšie okamihy moreplavcov a objaviteľov novoveku.

1418: Princ Henry Navigátor a rozvoj námornej vedy
Muž, ktorému historici pripisujú veľkú zásluhu na veľkolepých objavoch námorných plavieb, sa volá Infante Henrique z Portugalska, vojvoda z Viseu, známy aj ako princ Henry Navigátor. Hoci sa nikdy neplavil na niektorých z jeho expedícií a málokedy opustil Portugalsko, stal sa nestorom prieskumníkov a zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji portugalských námorných snáh, vrátane mapovania sveta.

Vzhľadom na blízkosť Portugalska k „tmavému kontinentu“ Henryho zvlášť zaujímala západná Afrika, preto v roku 1415 vyslal vojenskú silu do moslimského prístavu Ceuta, ktorý leží na južnej strane úžiny Gibraltáru v susedstve s Marokom. Ceuta sa tak stala prvým zámorským územím Portugalska. Najväčší vplyv však nezaznamenal v cudzích krajinách, ale priamo doma. V dnešnom Sagrese, na juhozápadnom pobreží Portugalska, Henry založil v roku 1418 plavebnú školu, kde zhromaždil najvýznamnejších tvorcov máp, staviteľov lodí, vedcov a námorných kapitánov. Budova dodnes stojí a je v nej múzeum.

1497: Vasco da Gama spája Európu a Indiu
Kým niektorých objaviteľov fascinovala Afrika, iných zlákali krásy Indického oceánu a indických prístavov. Okolo roku 1488 sa portugalský prieskumník Bartolomeu Dias stal prvým, kto dosiahol južný cíp Afriky a dorazil až na mys Dobrej nádeje. Pomohol tak nájsť juhovýchodnú námornú cestu medzi západnou Európou a Áziou, keď oboplával Afriku pri svojej ceste do Indie. O necelé desaťročie neskôr sa jeho objavy snažil zúročiť jeho krajan Vasco da Gama, ktorý dostal od portugalského kráľa Manuela I. poverenie na získanie prístupu na ázijské trhy oboplávaním Afriky.

Da Gama opustil Lisabon 8. júla 1497 so štyrmi plachetnicami. Do konca mesiaca priplával na Kapverdské ostrovy, odkiaľ sa vydal okružnou cestou cez Guinejský záliv. Plavba bola náročná, pretože posádky lodí zápasili s mnohými ochoreniami. Nakoniec 20. mája 1498 lode dosiahli indický subkontinent pri meste pri meste Kalikat. Da Gama priniesol vládcovi rôzne dary, čo ho pobavilo, lebo na jeho dvore bol dostatok luxusného tovaru z celej Indie a Číny. Hoci prvá cesta nedopadla celkom úspešne, keďže domorodci neprijali Portugalčanov priateľsky, správy o jeho plavbe do Indie podnietili kráľa k príprave ďalších plavieb a zakladaniu obchodných centier na Indickom polostrove.

1492: Vek slávneho Kolumba
Áno, aj zlyhanie môže priniesť slávu a nesmrteľnosť. Krištof Kolumbus je typickým príkladom slávneho zlyhania, keď si zle vypočítal možnú vzdialenosť Indie od Európy. Doplával tam, kam nechcel. A hoci jeho chyba neskôr vyšla najavo, Kolumbus až do svojej smrti tvrdošijne trval na svojom. Vychádzal totiž z mylného aristotelovského predpokladu, že zemský priemer je veľmi krátky a teda aj ázijská pevnina je oveľa bližšie ako bola v skutočnosti. Na plavbu moreplavec vyrazil 3. augusta 1492 na troch lodiach – Santa Maria, Pinta a Nina. Ráno 12. októbra 1492 vystúpil na breh a v domnienke, že je v Indii, nazval domorodé obyvateľstvo Los Indos.

Kolumbovu myšlienku o dosiahnutí Indie západnou cestou vtedajší vládcovia brali ako neuskutočniteľné snívanie. Hlavne medzi Španielmi a Portugalčanmi ako svetovými premiantmi v moreplavectve išlo o neustále súperenie. Krištof Kolumbus sa údajne nikdy nedozvedel, že objavil nový svetadiel a dňa 20. mája 1506 zomrel v španielskom meste Valladolid v presvedčení, že našiel kratšiu cestu z Európy do Indie.

1513: Balboa objavuje Tichý oceán
Kolumbus sa po poslednej plavbe do Nového sveta vrátil do Európy s mnohými správami, vrátane tej o možnom prístupe k oceánu cez Panamu. Preto Balboa, španielsky guvernér a dobyvateľ, v roku 1500 cestoval do Nového sveta a po niekoľkých prieskumoch sa usídlil na ostrove Hispaniola.

Zabral aj územie dnešnej Kolumbie, ktorá sa stala prvým trvalo osídleným miestom Európanov v kontinentálnej Amerike. A hoci Balboovým primárnym cieľom bolo zlato, našiel niečo rovnako cenné, čo ovplyvnilo na storočia život Európanov. Známy je predovšetkým tým, že v roku 1513 prešiel Panamskú šiju až k Tichému oceánu a stal sa prvým Európanom vedúcim expedíciu, ktorá videla alebo dosiahla Tichý oceán zo strany Nového sveta.

1513: Ponce de León ako prvý európsky Floriďan
Je zvláštne, že ešte relatívne nedávno sme sa v školách učili, že objaviteľom Ameriky je Kolumbus, pričom za jej objavením stoja úplne iní moreplavci. Jedným z nich je menej známy Juan Ponce de León. Počas svojich plavieb sa usadil ako kolonista na Haiti, odkiaľ si v rokoch 1508-1511 podmanil Portoriko, kde objavil zlato a stal sa tu guvernérom.

Neskôr objavil niekoľko Bahamských ostrovov a vrcholom jeho snaženia  bolo v roku 1513 objavenie Floridy, ktorú pôvodne pokladal za ostrov. Nazval ju Pasqua Florida, kvôli blížiacim sa veľkonočným sviatkom. V roku 1520 sa stal jej guvernérom, ale počas pokusu o zriadenie tunajšej španielskej kolónie sa dostal do ostrého konfliktu s indiánmi. V boji utrpel zranenia a stiahol sa na Kubu, kde aj zomrel.

Druhú časť článku vám prinesieme v piatok 21.8.