Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Bitka pri Cušime je námorná bitka, ktorá prebehla v dňoch 27.- 28.mája 1905 v Kórejskom prielive a v podstatnej miere rozhodla o výsledku Rusko-japonskej vojny. Japonské loďstvo v nej totiž rozdrvilo ruskú 2. tichomorskú eskadru pod vedením viceadmirála Rožestvenského. Všetko začalo ešte v roku 1897, keď sa Rusi snažili nájsť cestu k teplovodným prístavom. Rok na to si prenajali od Číny na 25 rokov prístav Port Artur (v čínštine Lü-šun-kou), západne od Kórejského polostrova, ktorý následne opevnili a vybudovali z neho napojenie na Transsibírsku železnicu. Nová sféra vplyvu Ruska však ohrozovala hegemóniu Japonska v regióne, preto v roku 1904 Japonci napadli ruskú základňu v Port Arture. Rusi útok nečakali, preto neboli pripravení na boj. K prístavu museli poslať posily, ktoré sa však nachádzali až v Baltskom mori. A keďže Briti im zakázali vstup do Suezského prieplavu (Rusi v Severnom mori omylom napadli britských rybárov), museli oboplávať celú Afriku. To trvalo až sedem mesiacov, čo umožnilo Japoncom dokonať svoj plán.

Zimná vojna bol ozbrojený konflikt medzi ZSSR a Fínskom počas II. svetovej vojny. Vypukla 30.11.1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, z ktorého chcel vytvoriť „nárazníkové“ územie. Fínsko však za žiadnych okolností nechcelo byť súčasťou ZSSR. Napriek tomu, že Červená armáda mala viac vojakov (5 miliónov) ako Fíni obyvateľov (4 milióny), utrpela na bojiskách obrovské fiasko. Neutrálne Fínsko sa malo po Poľsku a pobaltských krajinách stať ďalším obetným baránkom tajného dodatku k paktu Molotov-Ribbentrop, v ktorom si v auguste 1939 nacistické Nemecko a komunistický Sovietsky zväz rozdelili východnú Európu. Stalin si chcel podrobiť Fínsko ako celok, pričom malo ísť o bleskovú vojnu trvajúcu asi dva týždne. Zimná vojna však trvala dlhšie, a to predovšetkým vďaka dobre pripraveným obranným jednotkám, skvelej taktike fínskeho generála Mannerheima a podceneniu fínskej zimy. Konflikt skončil prímerím v marci 1940. Fínsko síce muselo odstúpiť ZSSR rozsiahle územia (časť Rybárskeho polostrova či Karelskú šiju), ale zachovalo si nezávislosť. Hoci Sovietsky zväz prinútil Fínsko uznať Moskovský mier, krajina tisícich jazier vošla do dejín ako malý štát, ktorý sa dokázal ubrániť početnejšiemu protivníkovi. Za útok na Fínsko v decembri 1939 vylúčili ZSSR zo Spoločenstva národov.

Útočná Operácia Mars prebiehala od 25.11. do 20.12.1942 v centrálnej časti sovietsko-nemeckého frontu. Jej úlohou bolo obkľúčiť nemecké jednotky pri meste Ržev, kde front ohrozoval Moskvu. Napriek dôkladnému plánu skončila pre Sovietov takou katastrofou, že ju ZSSR jednoducho vynechali zo svojich dejín. Hoci Sovieti do jesene 1942 zastabilizovali východný front a znemožnili Nemcom útok na Moskvu, predsa len z jednej línie hrozilo riziko. Cieľom operácie teda bolo obkľúčenie Nemcov a ich porážka. Keďže Sovieti mali prevahu v podobe 700-tisícovej armády, Nemci sa rozhodli rozptýliť po okolitých dedinách a statkoch, čo sa ukázalo ako múdra voľba. V deň útoku silné sneženie a hustá hmla prekážali leteckému bombardovaniu a zabránili delostrelectvu zamerať sa na nemecké pevnosti. V totálnom chaose Sovieti prehliadli množstvo nemeckých pevnosti. Nemecké protiútoky prerušili zásobovacie línie a zabránili poľným veliteľom vo vzájomnej komunikácii. Operácia Mars stála Sovietov 335-tisíc mŕtvych a viac ako 1600 tankov. Išlo o totálnu prehru generála Žukova.

Vojnovému konfliktu predchádzal pokus čečenského regiónu o osamostatnenie sa od Ruskej federácie. Išlo o prvú čečenskú vojnu medzi decembrom 1994 a augustom1996. „Dajte mi jednotku výsadkárov a Čečencov vyriešime za pár hodín“, povedal ruský generál Gračev. Rusko mu poskytlo 38-tisíc vojakov a stovky tankov na potlačenie separatistického hnutia, ale aj napriek tomu trvalo takmer dva roky, kým vojna skončila – ruskou prehrou. Z mnohých ruských porážok je najhoršou práve tá v meste Groznyj, de facto hlavnom meste Čečenska. Odkedy Rusko v 70. rokoch 19. storočia anektovalo oblasť, Čečenci túžili po nezávislosti, a preto sa v Groznom očakával prudký odpor. Napriek tomu Gračev útok naplánoval ľahkovážne. Prvý problém nastal, keď letecké útoky zničili cesty, ktoré ruské tanky potrebovali. Väčšina vojakov nemala výcvik na boj v meste a ťažké ruské mechanizmy nedokázali manévrovať v úzkych uličkách. Rusi napriek tomu silným bombardovaním mesto pokorili, ale keď chceli získať kontrolu nad okolitými hornatými časťami, narazili na silný odpor. Počas vojny došlo k množstvu prípadov porušovania ľudských práv a páchaniu vojnových zločinov, a to ruskými vojakmi aj čečenskými povstalcami. Povstalecký odpor v horách ruské vojsko napriek značnej početnej a materiálnej prevahe neprekonalo a vojna sa predlžovala, čo vyústilo do demoralizácie ruských síl aj silného odporu ruskej verejnosti ku konfliktu. To viedlo vládu Borisa Jeľcina k zastaveniu bojov v auguste 1996 a podpísaniu mierovej zmluvy s čečenským predstaviteľom Maschadovom. Hoci status Čečenska oficiálne ostal otvorenou záležitosťou, Čečenská republika Ičkéria sa po stiahnutí ruských vojsk fakticky stala nezávislým štátom.

Ruské vojenské katastrofy: Ktorá bola najhoršia? (2. časť)

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Ruské vojenské katastrofy: Ktorá bola najhoršia? (2. časť)

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Najväčšia európska bojová loď bola len na ťarchu: O Tirpitz sa Nemci báli

Termitiská v delte Okavanga: Pomáhajú šelmám aj tehotným

Vyznáte sa v slovenskej literatúre? 10 otázok preverí vaše znalosti

Spoznáte naše mestá z lietadla? KVÍZ nezvládne každý

Mödlareuth: Dedina, ktorú železná opona rozdelila na dve

Zaujímavé fakty o Írsku: Čo ste nevedeli o zelenom ostrove?

Výber pre vás