MENU
Menu
Mödlareuth.

Spektrum Mödlareuth: Dedina, ktorú železná opona rozdelila na dve

Dedina Mödlareuth leží priamo na hranici nemeckých spolkových krajín Bavorsko a Durínsko. Líniu zosobňuje už 140 rokov malý potok, ktorý tečie cez dedinu, ale ľudia si z nej ťažkú hlavu nikdy nerobili. Až do chvíle, keď skončila druhá svetová vojna.

V lete 1945 začalo zrazu záležať na formálnych hraniciach. Víťazné mocnosti rozdelili Nemecko na štyri okupačné zóny (americkú, britskú, francúzsku a sovietsku) a hranice boli totožné s tými, ktoré delili krajinu na provincie ešte v 19. storočí.

Železná opona potom rozsekla Nemecko na dvoje. Západ tvorili britská, americká a francúzska okupačná zóna, z ktorých sa stala Nemecká spolková republika. Kontrolu nad východom si ponechal ZSSR, z okupačnej zóny vznikla Nemecká demokratická republika. A obyvatelia Mödlareuthu mali zrazu problém.

Z potoka sa stala deliaca čiara. Zatiaľ čo predtým ho bez problémov prekračovali, zrazu sa museli podrobovať kontrole a ukazovať doklady. O desať rokov neskôr už bola hranica oveľa lepšie chránená a prechod cez potok podstatne náročnejší.

V roku 1966 začala NDR stavať 1300 kilometrov dlhú vnútornú hranicu, ktorá viedla od Baltského mora až k Československu. Ako ste už asi vytušili, v ceste stál Mödlareuth. Vyrástli tu dva tehlové múry, strážne veže i ubytovne pre pohraničné jednotky. Štekali strážne psy, štekot zbraní z guľometných hniezd našťastie počuť nebolo. Nebol tu však ani žiadny prechod, múry dokonale rozdelili dedinu na dvoje. Priblížiť sa k múru z východnej strany znamenalo koledovať si o guľku. Ľudia z NDR tu dokonca nesmeli ani fotografovať a ešte aj mávanie na bývalých susedov na druhej strane hranice bolo riskantné.

 

Hranica rozdelila rodiny. Dokonca sa neudeľovali ani povolenia k prekročeniu stráženej línie kvôli pohrebu. Ak niekomu zomrel príbuzný z opačného konca dediny, mohol si pozostalý len nájsť vyvýšené miesto a z neho sledovať pohreb.

 Zo západnej časti Mödlareuthu sa stalo turistické centrum. Ľudia sem chodili ako do zoo a pozerali sa na východ. Dedina dokonca dostala prezývku „malý Berlín“. V roku 1983 sa tu zastavil aj vtedajší viceprezident USA George Bush starší.

 

Mesiac po páde Berlínskeho múru v roku 1989 dedinčania strhli časť steny, ktorá ich desaťročia oddeľovala. Rodiny sa mohli opäť stretnúť, nechýbali objatia a slzy. O šesť mesiacov neskôr si požičali buldozér a spravili dôslednejšiu robotu. Zachovali však 100 metrov dlhý úsek múru, ktorý je dnes stredobodom Mödlareuthského múzea. Dedina je však formálne stále rozdelená na dve časti. Má dvoch starostov, dve poštové smerovacie čísla a dokonca aj dve telefónne predvoľby.